To uvádzajú mnohé vedecké publikácie zaoberajúce sa športovým neúspechom vrcholových športovcov. "Je ťažké percentuálne vyjadriť koľko presne zohráva pri výkone taktika, psychika, kondícia, technika, či niečo celkom iné," hovorí Martin Pupiš, odborný asistent na katedre telesnej vychovy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý sa spolupodieľal na výskume vplyvu psychowalkmanov počas prípravy našich špičkových reprezentantov v chôdzi.
"Tieto prístroje sme využívali najmä ako prostriedky psychoregenerácie teda akejsi formy psychohygieny. V športe je totiž veľmi dôležité, aby sa pretekár dokázal čo najčastejšie koncentrovať na opakované tréningové zaťaženie. Sledovaní športovci, rovnako ako mnohí iní ľudia sa pozerali na túto metódu regenerácie veľmi skepticky a príliš tejto metóde nedôverovali. Na konci výskumu však športovci hodnotili toto obdobie veľmi pozitívne, ako psychicky menej náročné."
Výsledky pozorovaní napríklad ukázali podstatne vyšší stav uvoľnenia organizmu, sledovaní športovci mali lepší spánok, zaspali už v priebehu 10 - 15 minút po zaľahnutí do postele, čo obvykle trvá po náročnom tréningu aj 2 hodiny. Rovnako dôležité bolo i to, že počas spánku sa spontánne a ani na mierne ruchy nebudili, čo je veľmi dôležité, keďže spánok je jednou z najpodstatnejších zložiek regenerácie.
Psychowalkmany využívajú v športovej príprave napríklad Šárka Kašpárková, Matt Biondi, Garry Hall, Debbi Lawrence, Adam Malysz, ale i slovenskí hokejisti a cyklisti, ba dokonca aj iné známe osobnosti ako Arnold Schwarzenegger, Patrick Swayze, Demi Moorová. (r)
