Variť bez múky nie je až taký problém, pri pečení však musela ZDEŇKA MAZÚROVÁ dlho skúšať, kým dosiahla tú "obyčajnú" chuť. Dnes už na kurzoch pečenia radí ostatným a chystá tretiu kuchársku knihu.
Vaša dcérka bola ešte veľmi malá, keď jej zistili celiakiu. Ako ste na to prišli?
Mala 14 mesiacov, keď prestala jesť. Začala vyslovene chradnúť, nehrala sa, prestala chodiť na nočník. Bola unavená, spavá, mala veľmi riedke vlásky, kruhy pod očami. Lekár mi však povedal, že je v poriadku. A že som úzkostlivá matka.
Aj testy na parazity boli v poriadku. Začala mať syndróm afrického dieťaťa, mala nafúknuté bruško, tenké ručičky, zapadnuté oči a takmer vôbec nejedla. Pritom mala dosť veľkú stolicu, ktorá zapáchala. Začala aj vracať.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako zistili dcére celiakiu?
- Ako začínala s bezlepkovým varením pre rodinu?
- Prečo je ťažšie piecť ako variť?
- Ako je to s bezlepkovým sortimentom v obchodoch?
- Ako vyriešili stravovanie v škôlke či škole v prírode?
- Ako nahrádzali vápnik v mliečnych výrobkoch?
Ani vtedy nikomu nenapadlo, že by mohla mať problémy s trávením?
Napadlo mi, či nejde o celiakiu, ale hovorili mi, že by vyzerala úplne inak. Potom sa to len zhoršovalo. Tak som ju vzala do detskej nemocnice, kde jej urobili odbery a zhrozili sa, v akom je stave - chýbali jej všetky živiny.
Prvý mesiac sme ju kŕmili lyžičkou mliekom pre nedonosené deti. Až po pár mesiacoch sme mali naspäť naše dievčatko, ktoré sa hralo, bolo veselé a predovšetkým jedlo. Ona má ten najhorší stupeň celiakie, takže akákoľvek stopa lepku jej prekážala. Pre organizmus je to toxické, tak sa bráni.
Na Slovensku ešte donedávna platilo, že diagnóza celiakie musela byť aj u detí potvrdená odberom vzorky čreva, ktorý sa u nich robí v celkovej anestézii. Ako to bolo u vás?
