Hranie hier na počítači, konzole či mobile už prestáva patriť v spoločnosti k okrajovým záujmom.
Len v Európe sa k týmto činnostiam hlási 52 percent populácie. V porovnaní s rokom 2020 vzrástol ich počet o šesť percent na takmer 125 miliónov osôb. Vyplýva to z reportu Interactive Software Federation of Europe (ISFE) pre rok 2021.
Daný prieskum ukázal, že najviac hráčov je vo veku 45 - 64 rokov, ktorých je viac ako 24 percent. Vysoký podiel (22 percent) majú aj hráči vo veku 15 až 24 rokov. Sedemnásť percent hráčov je vo veku od šesť do 14 rokov.
Zvyšujúci sa počet monitorov či displejov môže vyvolávať otázky týkajúce sa vplyvu na deti a tínedžerov. V prípade počítačov sa zväčša vyzdvihuje, že hráči majú lepšiu mozgovú aktivitu a schopnosť rozhodovať sa. No zároveň sa upozorňuje na riziká nadmerného hrania na telo hráčov. Môžu mať problém so zrakom, zápästiami, chrbtom či s nadváhou.
Kyberpsychológ Marcel Martončík: Záujem o videohry ma priviedol k vede Čítajte Aj slovenskí odborníci na duševné zdravie Jozef Benkovič, Zuzana Hiľovská a Zuzana Dubovcová v časopise Psychiatria pre prax pred desiatimi rokmi upozornili na riziká sedavého spôsobu života, ktorý hranie počítačových hier prináša.
Otázkou je aj duševné zdravie a pohoda hráčov. Na ňu sa snažil odpovedať nový výskum publikovaný vedcami z Oxfordskej univerzity v JMIR Pediatrics and Parenting, zameraný na adolescentov vo veku 12 až 18 rokov.
