Podiel seniorov v štatistikách rastie a predlžuje sa aj priemerná dĺžka života. Vedúci Diagnostického centra profesora Hamara na Univerzite Komenského v Bratislave JÁN CVEČKA v rozhovore pre SME hovorí, že ide o najpasívnejšiu skupinu populácie.
Tvrdí, že to súvisí s mýtmi a pozostatkami z minulosti, keď primárne odporúčanie pre užitie si penzie bolo: oddychuj, čo si môžu niektorí zameniť s ničnerobením. Pohyb a aktívny prístup k životu však dokážu spomaliť zmeny spôsobené starnutím a pri vhodnom koncipovaní pohybovej aktivity aj zlepšiť niektoré parametre.
"Takmer pre každý zdravotný stav sa dá vybrať vhodná pohybová aktivita. A to aj pre ľudí pripútaných na lôžko po cievnej mozgovej príhode," konštatuje vedec a fyzioterapeut.
V rozhovore sa dočítate:
- Či majú slovenskí seniori dostatočný prístup k cvičeniu.
- Či majú záujem o cvičenie a aký majú k nemu postoj.
- Čo je to kolobeh pádu.
- Či stačí prechádzka, alebo práca v záhrade.
- Ako sa navrátiť k cvičeniu po zranení.
- Ako môže aj senior s obmedzenou pohyblivosťou ostať aktívny.
Ste odborníkom na pohyb generácie 50+. Aké sú jej špecifiká?
Nehádzal by som celú generáciu 50+ do jedného vreca. Päťdesiatnik je z hľadiska progresu starnutia fyziologicky úplne iný ako ten, kto má 65. A ten je zas iný ako osemdesiatnik.
Päťdesiatnici, niekedy nazývaní mladí seniori - young seniors, sú ľudia v produktívnom veku. Skupina 50+ vznikla rozšírením skupiny 60+ z praktických dôvodov. Výskumy potvrdzujú, že výskyt civilizačných ochorení, ktoré boli v minulosti typické pre generáciu 60+ teraz trápia práve päťdesiatnikov.

Po päťdesiatom roku života začína organizmus starnúť vyššou rýchlosťou než dovtedy. Citeľné zrýchlenie je po šesťdesiatke.
Ak chceme v rámci prevencie účinne bojovať proti výskytu civilizačných a iných ochorení v neskoršom veku, treba začať včas. Práve vo veku 50+ je najvyšší čas na to, aby sa začalo s cielenou prevenciou proti ochoreniam charakteristickým pre starší vek.
Ste vedúcim Centra pre aktívne starnutie. Majú seniori záujem o cvičenie?
Áno, majú.