"Máme najmä dve skupiny ľudí. Jedna, ktorá vôbec nerieši, aké jedlo konzumuje, a druhá, ktorá to rieši až príliš. Žiaľ, ani v jednom prípade to často nie je podložené kvalitnými a serióznymi zdrojmi informácií. K druhej skupine navyše patrí fóbia zo všetkých chemických látok," hovorí pre SME odborníčka na výživu a foodblogerka KAROLÍNA FOUROVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo všetko sa skrýva pod éčkami na obaloch potravín.
- Ako toto označovanie vzniklo.
- Čo si odborníčka na výživu všíma na obaloch potravín.
- V ktorých potravinách by sa éčka vôbec nemali vyskytovať.
- Či by sme si niektoré potravinárske farbivá mali viac všímať.
- Aká je hlavná úloha konzervantov v potravinách.
- Či dokáže naše telo rozlíšiť prírodnú látku od syntetickej.
V septembri ste vydali svoju druhú knihu, ktorá nesie názov Výživná kniha o jedle. Jednu kapitolu v nej ste nazvali "bubáci na obaloch". Venujete sa v nej aj éčkam, ktoré sa nachádzajú v potravinách. Myslíte si, že sú stále pre mnohých ľudí strašidlami?
Myslím, že áno. Mnohí stále nevedia, čo si pod nimi majú predstaviť. Európske označenie E a za ním číslo, ich trochu desí, pretože tam nie je žiadny názov. A na obale je uvedený názov, tak mu nerozumejú, čo ich tiež straší.
Napríklad obyčajný vitamín C je označený ako E300, čo vyzerá desivo. Strašidelne však vyzerá aj to, keď ho výrobca označí ako kyselinu askorbovú.
Ak sa potom vyskytuje napríklad na obale detskej výživy, ktorú kupujú mamičky deťom, verím, že mnohé si povedia: “Preboha! Čo tam tí výrobcovia dávajú?”
A pritom vitamín C je v detskej výžive preto, aby jej obsah nezhnedol a nezoxidoval.
Ako toto označovanie vzniklo? Nebolo by jednoduchšie napísať laický názov, pri ktorom by každý vedel, aké má daný výrobok zloženie?
Pôvodná myšlienka bola taká, že toto označenie celý proces uľahčí.
Predtým, než sa začalo používať označovanie, ktoré je zložené z veľkého písmena E a čísla, obaly obsahovali len všeobecné pomenovania ako "konzervanty" alebo "farbivá".
Výrobcovia nemuseli presne písať, o ktoré látky ide. Hlavným cieľom bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa, aby vedel, aké aditíva a v akom množstve vo výrobku nájde.
Žiaľ, výsledný efekt bol opačný.
Ľudia si zrazu začali všímať, že éčok na obaloch potravín je veľa. Navyše tento názov na nich pôsobí chemicky a cudzo. Začali z aditív robiť strašidlá.
Zároveň je to pochopiteľné. Keď vezmete do rúk niektoré výrobky a na zadnej časti nájdete označenie ako E300, E350 alebo E400, naozaj máte pocit, že by sa vám pri nákupe hodil slovník alebo nejaká príručka.
Je to pravda. Éčok je dnes už obrovské množstvo a ani ja si ich všetky nepamätám.
Niektoré sa používajú len ojedinele, takže prakticky sa s nimi ani nestretneme. A hoci ďalšie používajú výrobcovia častejšie, pri tom, ako je ich veľa, je ťažké vedieť všetky naspamäť a okamžite sa rozpamätať, ktoré, čo znamená.
Čítate obaly potravín a všímate si éčka, keď nakupujete?
Čítam obaly, najmä keď vyberám z regálu nejaký nový výrobok. Na zadnej strane obalu ma zaujíma nielen zloženie éčok, ale aj celkové zloženie a nutričné hodnoty.
Vždy chcem vedieť, čo obsahujú napríklad syry alebo jogurty.
Okrem toho však kontrolujem aj zloženie výrobkov, ktoré nakupujem pravidelne. Robím to preto, lebo výrobca môže časom zloženie výrobku zmeniť.
Človek môže byť zrazu nemilo prekvapený, že zloženie je úplne iné, než bolo predtým. Preto mi to príde úplne prirodzené občas sa znovu pozrieť na zadnú stranu aj obľúbeného výrobku.
Je nejaká prísada alebo éčko, pre ktoré by ste potravinu vrátili naspäť do regálu?
