Vyspím sa na dovolenke alebo v hrobe. To je klasická odpoveď workoholika alebo človeka, ktorý nevie oddychovať. No opak je pravdou, dôležitosť spánku by sme nemali podceňovať.
Je totiž dôležitý a neovplyvňuje len naše duševné a fyzické zdravie, ale aj to verejné.
V detstve nám spánkový režim v rámci možností nastavujú rodičia. S pribúdajúcimi rokmi však za manažment spánku preberáme postupne zodpovednosť my.
Pre niektorých mladých ľudí môže byť obdobím prechodu až nástup na vysokú školu. S osamostatnením prichádza zodpovednosť nad plánovaním dňa.
V dospelosti sa zdá, že času je primálo a pri jeho delení treba zvažovať, čo je dôležitejšie. Či dáme prednosť svojim záujmom, akademickému úspechu, alebo spoločenským stretnutiam.
Pri tomto všetkom by sa nemalo zabúdať ani na fyzické potreby, medzi ktoré patrí aj spánok.
Profesor psychológie a neurovedy Carnegie-Mellonovej univerzity v Pittsburghu David Creswell, ktorý stojí za najnovším výskumom zameraným na vzťah medzi spánkom a študijnými výsledkami, hovorí, že medzi vysokoškolákmi je populárnejšie ceniť si viac štúdium či oslavy pred nočným spánkom.
Práca tímu výskumníkov, ktorých viedol, však naznačuje, že nejde o najvhodnejší prístup.
V ich práci zhodnotili výsledky piatich štúdií z troch univerzít a všimli si negatívne vplyvy skráteného nočného spánku na schopnosť učiť sa a na dosiahnuté výsledky na vysokej škole. Horšie výsledky začali pribúdať, ak študenti trávili v noci spánkom menej ako šesť hodín.
Nespavosť nevyliečite elixírmi ani knihami. Riešenia sú jednoduché Čítajte Študentov sledovali cez náramky
Dôležitosť spánku pre učenie a pamäť ukázali aj štúdie na zvieratách. Creswell približuje, že spomienky, ktoré sa tvoria počas dňa, sa počas spánku upevňujú, no pri prerušení normálneho spánkového režimu sa naučený obsah počas dňa stratí.
Jeho tím sa rozhodol rozšíriť túto logiku aj na ľudí, konkrétne na prvákov na univerzitách. Boli zvedaví, či prerušovaný, alebo nedostatočný spánok môže narušiť ich učenie, a či to bude zrejmé z ich akademického úspechu.
