Šestnásťročný Karl prišiel za optometristom Langisom Michaudom pre problém kolísavého zraku. Počas vyšetrenia zdravotník zistil znaky, ktoré naznačovali, že tínedžer môže mať cukrovku. Tá by vysvetľovala aj kolísavé videnie.
Jeho podozrenie nebolo márne. Mladíkovi cukrovku potvrdil jeho lekár.
"Cukrovka je zákerná choroba. Jej príznaky, medzi ktoré patrí smäd, časté močenie, únava, chudnutie, tmavšie miesta na koži na krku či v podpazuší, často zostávajú nepovšimnuté, aspoň v počiatočných štádiách ochorenia," podotýka Michaud, ktorý pôsobí aj ako profesor na University of Montreal.
Ak hovoríme o cukrovke, zvyčajne hovoríme o 1. type alebo 2. type. Diabetológ Jozef Lacka na webe Slovenskej diabetologickej asociácie (SDA) píše, že pri prvom type telu inzulín chýba a celoživotná liečba inzulínom je nevyhnutná. Pri druhom type sa ochorenie dá zvládnuť tabletkami, no môže sa rozvinúť do štádia, keď je takisto potrebná liečba inzulínom.
Vedec Lacík: V priemere každý desiaty človek, ktorého stretneme na ulici, trpí cukrovkou Čítajte Diabetes prvého typu je navyše zvyčajne spojený s tým, že sa rozvíja počas detstva a dospievania. SDA uvádza, že výskyt dosahuje vrchol v detstve medzi piatym až 15. rokom. Druhý typ, ktorý je najbežnejší, sa zvyčajne vyvíja neskôr, často po štyridsiatke.
Logické by teda bolo usúdiť, že Karl mal diabetes prvého typu.
V jeho prípade, a po požadovanom testovaní, však lekár identifikoval cukrovku 2. typu. Pri tejto diagnóze môže byť podľa kanadského optometristu zvýšené riziko problémov so zrakom.
Genetika aj spôsob života
Karlovu diagnózu vníma Michaud ako kontraintuitívnu a predstavujúcu značné problémy.
