Vitajte,
začínate čítať 33. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Philipp Dettmer, ktorý je autorom knihy Imunita, začína kapitolu o osýpkach nadpisom „Čo vás nezabije, to vás neposilní“.
V roku 2019 zabil vírus osýpok celosvetovo 200-tisíc ľudí, pričom väčšina z nich boli deti. Hoci je toto číslo desivé, omnoho strašidelnejšie je to, že ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2016.
Zároveň to potvrdzuje, že život je plný paradoxov. V tomto prípade sú hlavne dva, ktoré bijú do očí.
Prvým je, že na osýpky máme účinnú a bezpečnú vakcínu, ktorá nás dokáže takmer na sto percent chrániť. Takže by sme mali byť na najlepšej ceste k tomu, aby boli eradikované. Napriek tomu však zažívame ich návrat.
Druhým je, že za to môžu aj antivaxerské hnutia, ktoré vznikajú v rozvinutých krajinách. Vedú ich ľudia, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou žijú práve vďaka tomu, že túto vakcínu v detstve dostali. Svoje deti však nechcú dať zaočkovať. Nebudú im predsa dávať do tela chemikálie. Veria, že sa s tým popasuje príroda.
Príroda je určite mocná. No netreba zabúdať na to, že nie všetko „prírodné“ je aj bezpečné. Príroda zahŕňa aj nebezpečné jedy, baktérie alebo vírusy. A vírus osýpok je mimoriadne nebezpečný.
Okrem toho, že je veľmi infekčný, zabíja pamäťové bunky, ktoré sú súčasťou imunitného systému. Znamená to, že nezaočkované dieťa, ktoré osýpky prekoná, má následne väčšie riziko nákazy inými chorobami.
Pripadá vám to desivé? Mne rozhodné áno.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita budeme hneď v niekoľkých textoch venovať práve osýpkam, ale aj kolektívnej imunite.
Pozrieme sa aj na to, ako súvisia probiotiká a prebiotiká so sennou nádchou a v podcaste sa budeme rozprávať o tom, ako zlepšiť svoje pondelky a či sú mitochondrie kľúčom k dešifrovaniu rozličných ochorení.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ako súvisia probiotiká a prebiotiká so sennou nádchou?
Jar so sebou neprináša len viac slnečných lúčov. Pre mnohých ľudí je to najmä obdobie, keď u nich nastupujú príznaky sennej nádchy. Medzi typické symptómy patrí svrbenie očí, kýchanie a upchatý nos.
„Senná nádcha je častá. Postihuje až 42 percent ľudí. Vyskytuje sa vtedy, keď imunitný systém nadmerne reaguje na alergény vrátane peľu,“ vysvetľujú na portáli The Conversation docent imunológie Samuel J. White a profesor zdravia Philippe B. Wilson, ktorí pôsobia na Nottingham Trent University vo Veľkej Británii.
Výskumy naznačujú, že môže existovať súvislosť medzi sennou nádchou a mikrobiómom, teda súborom mikroorganizmov, ktoré žijú na povrchu nášho tela aj v jeho vnútri.
„Konkrétne zloženie črevného a nazálneho mikrobiómu človeka môže hrať úlohu pri rozvoji príznakov sennej nádchy,“ hovoria experti.
Dodávajú, že práve preskúmanie spojenia medzi mikrobiómom a sennou nádchou môže byť v budúcnosti pre lekárov veľmi nápomocné. Vďaka nemu by totiž mohli navrhnúť ďalšie liečby, ktoré pomôžu pacientom lepšie znášať toto ochorenie.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Ako súvisia probiotiká a prebiotiká so sennou nádchou? Ak ich máte málo, jej prejavy sú silnejšie.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Zaočkovanosť proti osýpkam klesá. Hrozí nám návrat epidémie?
Horúčka, nádcha, kašeľ, zápal spojiviek, svetloplachosť a výrazné vyrážky. To sú hlavné príznaky osýpok, ktoré patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku. Najmä preto, že sa vyskytujú časté komplikácie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc, ale aj poškodenie centrálneho nervového systému.
Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie.
Vo februári Úrad verejného zdravotníctva oznámil, že v Bratislave zaevidoval dva laboratórne potvrdené prípady osýpok.
Prvé dieťa malo dva roky a k nákaze došlo v zahraničí. Druhé malo deväť mesiacov, a pravdepodobne sa nakazilo na pohotovosti na Kramároch.
Podľa úradu bolo celkovo od začiatku roka 2023 potvrdených na Slovensku päť prípadov osýpok: tri z nakazených detí boli nezaočkované pre nízky vek, jedno bolo zaočkované neúplne a v jednom prípade rodičia očkovanie odmietli.
Viac sa dočítate v texte: Zaočkovanosť proti osýpkam klesá. Hrozí nám návrat epidémie, ktorá môže mať smrteľný priebeh.
Zaočkovanosť proti osýpkam na Slovensku (zdroj: SME/Dominika Colombová)Jedinou účinnou ochranou proti osýpkam je očkovanie
Ešte pred pár rokmi sa zdalo, že osýpky budú vyhubené. Existuje totiž proti nim bezpečné a účinné očkovanie. V uplynulých rokoch sme však svedkami ich návratu.
Dôvodov je podľa odborníkov viacero: čoraz viac rodičov sa rozhoduje deti proti tomuto ochoreniu neočkovať, situáciu zhoršila aj pandémia covidu-19 a svoju úlohu zohráva aj výrazný pohyb obyvateľstva v Európe.
„Rodičov odmietajúcich očkovanie si najprv opakovane volám na pohovor. Vždy sa snažím vypočuť ich obavy a nájsť pre ich strach pochopenie. Často svoje rozhodnutie nemyslia zle, len majú strach z neznámeho,“ hovorí pre SME pediatrička Kristína Visolajská, ktorá pôsobí v súkromnej pediatrickej ambulancii v Nitre.
Okrem strachu je príčinou aj nedostatok informácií a spoliehanie sa na kolektívnu imunitu.
„Žiaľ, často majú informácie z rôznych pokútnych internetových zdrojov. Ešte pred pár rokmi sa antivax rodičia spoliehali na to, že zaočkované boli takmer všetky deti v ich okolí a dostať vtedy osýpky bolo takmer nemožné. Situácia sa však zmenila,“ dodáva lekárka.
Tvrdí, že dôležitá je otvorená a trpezlivá komunikácia. „Snažím sa im vysvetliť reálne riziká a pozrieme si spolu fotky a videá, ako ochorenie vyzerá v realite. Mnohí rodičia rozhodnutie zmenia, viacerí však nie. Tých potom nahlasujem Úradu verejného zdravotníctva.“
V texte: Osýpky sú nebezpečné. Jedinou účinnou ochranou je očkovanie (otázky a odpovede) sme zhrnuli sériu základných otázok o nákazlivom ochorení, na ktoré odpovedá práve pediatrička Kristína Visolajská.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Prečo sú pondelky v práci zložitejšie a akú nádej pre medicínu predstavujú mitochondrie
Problém nabehnúť do pracovného tempa trápi mnohých ľudí. Niektorí dokonca trpia strachom a úzkosťou, ktoré sa prejavujú už v nedeľu. V novej epizóde podcastu si povieme, prečo sa to deje aj čo sa s tým dá robiť.
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz.
A okrem problémových pondelkov sa pozrieme aj na mitochondrie. Sú to bunkové organely, ktoré vedci prirovnávajú k miniatúrnym elektrárňam. A môžu byť oveľa dôležitejšie, než sme si doteraz mysleli.
Podcast Dobré ráno: Osýpky mohli byť úplne vyhubené, potom nastúpili antivaxeri
Najúčinnejšou prevenciou proti osýpkam je očkovanie, no práve to pri tejto chorobe klesá. Najnovšie sme sa dostali pod hranicu kolektívnej imunity - znamená to vyššie riziko vzniku lokálnych epidémií. Osýpky pritom patria medzi najzávažnejšie vírusové ochorenia detského veku.
Prečo je zaočkovaných detí menej, čo nakazenému dieťaťu hrozí a ako na to reaguje štát?
Podcast Zoom: Sedávate s prekríženými nohami? Môžete mať problémy
Robíme to všetci. Pohodlne si sadneme, trošku sa zahmýrime a prekrížime si nohy. Ak to urobíte raz za čas, nič sa nedeje. No ak sedíte s prekríženými nohami pravidelne a často, môže to mať vážne zdravotné následky.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme mali sedávať s prekríženými nohami, dozvieme sa, či je výhodné mať pri malých deťoch psy a mačky, a preskúmame aj to, čo hovoria vedecké štúdie o čaji matča.
Odporúčanie: Les v domě
Alena Mornštajnová patrí medzi najobľúbenejšie autorky v Českej republike, hoci v rozhovoroch s novinármi vždy hovorí, že jej toto tvrdenie príde prehnané. Z knihy Hana, ktorú vydalo vydavateľstvo Host v roku 2017, sa predalo viac ako 190-tisíc kusov.
Kniha Les v domě. (zdroj: Denisa Koleničová)S každou novou knihou preto prichádzajú veľké očakávania. Inak to nebolo ani pri Lese v domě.
Autorka sa v nej venuje príbehu mladého dievčaťa, ktoré vyrastá so starými rodičmi a má hlboký vnútorný pocit, že ju nikto nechce.
Postupne odhaľuje jej vnímanie sveta, cez metaforu lesa, ktorý sa zakráda do jej sveta, autorka opisuje rodinné tajomstvá.
Mornštajnová sa snaží ukázať, že svet nie je čiernobiely. Že všetci robíme aj dobré, aj zlé rozhodnutia a aj to, že niekedy majú ľudské príbehy priveľa skladačiek na to, aby sme ich dokázali poskladať, ak v nich nie sme sami ponorení.
Vnímam, že kniha Les v domě delí knižných influencerov na dve skupiny: jedna ju haní a druhá si hovorí, že ale veď fajn. Nikoho asi nevystrelila do výšin. Všetci predsa čakáme druhú Hanu alebo Tiché roky. To však stále neprišlo.
Napriek tomu si myslím, že Les v domě je dobre napísaná kniha. Cítiť v nej Mornštajnovej rukopis, zvládla aj psychológiu hlavnej postavy a naučila sa svoje knihy vtesnať pod 350 strán, čo je pri generačných románoch tiež umenie.
Ak teda ešte neviete, akú knihu by ste chceli v máji čítať, Les v domě môže byť dobrou voľbou.
