Vo vzduchu vyzerajú pohyby akrobatov ladne, ako keby sa vznášali. Za každým z nich sa však skrýva náročný tréning.
„Musím povedať, že ladnosť príde až neskôr. Najprv človek bojuje s nedostatkom sily, ktorú potrebuje na to, aby sa dokázal vyšplhať, dal nohu do správnej pozície, udržal sa a nespadol,“ hovorí pre SME profesionálna akrobatka Kristína Janíková, ktorá v akadémii Acrobatix v Bratislave vedie hodiny akrobacie pre deti aj dospelých.
„Výhodou je však to, že výšková akrobacia nie je monotónna. Je to širokospektrálny druh športu, celotelové cvičenie. Dá sa do nej zaradiť aj tanečná stránka a osobné vyjadrenie. A výsledný celok je veľmi pekný,“ dodáva.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako sa dostala k výškovej akrobacii.
- Aké sú odlišnosti v akrobacii na šále a na kruhu.
- Či sa dá vyhnúť modrinám, ktoré vznikajú pri cvičení.
- Či má v nejakej výške strach a v akej najväčšej výške vystopovala.
- V čom sa odlišovali tréningy pri nácviku opery Čert a Káča od klasických akrobatických tréningov.
- Či sa niekedy počas vystúpenia zranila.
- Aká je veková hranica v prípade akrobatiek.
- Ako k akrobacii pristupujú začiatočníci.
- V čom sa líšia hodiny s dospelými začiatočníkmi v porovnaní s deťmi.
- Prečo je dôležité pri akrobacii správne dýchanie.
Ako ste sa dostali k vzdušnej akrobacii?
Výšková akrobacia mi učarovala približne pred 13 rokmi. Inšpiráciou mi bola kamarátka z modernej gymnastiky Katka Jurčacková, dnes už Katka Fehr.
Postupne roky ubiehali, odišla som cez program Erasmus do Belgicka. Keď som sa vrátila, uvažovala som, čo so životom.
Mala som takmer 24 rokov, stále som si hovorila, že sa ešte chcem prekonať a niečo dokázať. Silu na trénovanie som mala.
Po dvadsiatke v gymnastickej terminológii som už bola takpovediac za zenitom. V modernej a športovej gymnastike, ale aj v krasokorčuľovaní ženy dosahujú vrchol vo veku okolo dvadsiatich rokoch. Preto človek psychicky narába aj s týmto faktorom.
A tak približne pred 10 rokmi som sa zúčastnila na kurze, ktorý organizoval CirKusKus v Bratislave a to bolo moje prvé stretnutie s výškovou akrobaciou.
Hoci mám k sociálnym sieťam rozporuplný vzťah, práve vďaka nim som sa dostala k tanečno-akrobatickej skupine Vertigo. Povedali mi, nech sa prídem ukázať, prišla som a moja cesta akrobatky a performerky sa začala.
Úprimne však poviem, že fyzicky som vtedy nebola veľmi zdatná. Paradoxne, bola som na tom horšie ako teraz, keď mám po tridsiatke. Napriek tomu ma však prijali.
Aké boli vaše začiatky?
Náročné. Bola som silovo slabá. Vhodná skôr na pozemné vystúpenia, nie na výškové.
Ale akrobacia na šáloch bola tá, ktorá ma lákala, motivovala ísť ďalej. Bol to môj cieľ, sen a odovzdala som sa mu. Povedala som si, budem trénovať a uvidíme, čo moje telo ešte dokáže. A ono to išlo, napriek tomu, že veľa nádeje tam nebolo.
Mnohí ľudia hovoria, že vek je len číslo. Aj ja k nim patrím. V tridsiatke sa cítim lepšie, než som sa cítila okolo dvadsiatky. Samozrejme, naše telo starne, ale vždy je dôležité aj to, aký k nemu máme prístup.
Asi veľa robí aj mentálna stránka. V dvadsiatke som na tom bola z psychickej stránky horšie ako teraz. Veľa som cestovala, skončila som školu a nebola som si istá, čo bude ďalej. Aj to malo určite vplyv na moje telo.
Teraz, keď to mám v hlave utriedené a vyrovnané, lepšie sa rozvíja aj moja fyzická stránka.
Keď sa povie výšková akrobacia, ľudia v mojom okolí často reagujú otázkou, prečo to niekto robí. Ako by ste im na to odpovedali?
A prečo nie? Pre mňa je výšková akrobacia spojením krásy a fyzickej zdatnosti.
Musím povedať, že ladnosť príde až neskôr. Najprv človek bojuje s nedostatkom sily, ktorú potrebuje na to, aby sa dokázal vyšplhať, dal nohu do správnej pozície, udržal sa a nespadol.
Výhodou je však to, že výšková akrobacia nie je monotónna. Je to širokospektrálny druh športu, celotelové cvičenie. Dá sa do nej zaradiť aj tanečná stránka a osobné vyjadrenie. A výsledný celok je veľmi pekný.
Napriek tomu, z vlastnej skúsenosti začiatočníka musím povedať, že zo začiatku to vyzerá ako boj o prežitie. O nejakej ladnosti človek ešte ani nesníva.
Na začiatku som to mala rovnako. Aj keď každý človek, ktorý má predchádzajúcu skúsenosť z iného športu, napríklad gymnastiky, do toho dáva svoj prejav.
Veľmi motivačné v tomto smere môže byť to, keď sa človek nahráva na videozáznam. Zrazu si uvedomí, v ktorých momentoch cvičenia je strnulý alebo upätý. Úplne inak vníma svoj pohyb.
Z vlastnej skúsenosti viem, že to môže byť náročné. Som typ človeka, ktorý sa nerád nakrúca. Už ako dieťa som nemala rada, keď ma rodičia nahrávali kamerou a videozáznam potom púšťali pred ďalšími rodinným príslušníkmi. Vždy som vtedy odchádzala z miestnosti. Asi som sa hanbila, nemala som to rada.
Keď som začala profesionálne vystupovať ako akrobatka, povedala som si, že túto averziu musím prekonať.
Akrobacia sa dá robiť na šále, ale aj na kruhu. Odlišujú sa tieto dva náradia len typom materiálu alebo si vyžadujú aj iné technické zdatnosti?
