FOTO
O besnote sa hovorí často, ale ľudia sú nepoučiteľní. Riziko stále neberieme dostatočne vážne. To tvrdí zo svojich bohatých skúseností MUDr. Marta Ondrušková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Besnota je totiž prudké a smrteľné vírusové ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí.
Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom so zvieraťom: pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlečením vírusu do rany, napríklad pri šklbaní peria či sťahovaní kože z chorého zvieraťa. V poranenej pokožke sa vírus rozmnožuje a putuje pozdĺž nervového vlákna do centrálneho nervového systému, až k mozgu.
Liek proti besnote neexistuje
"Zradnosť ochorenia je v tom, že napriek značnému pokroku vo vývoji antivírusových liekov, neexistujú preparáty, ktoré by zabránili rozmnožovaniu tohto nebezpečného vírusu. Ak u človeka klinicky prepukne besnota, niet preňho záchrany. Preto v tomto prípade ako prevencia pôsobí včasné očkovanie, teda bezprostredne po poranení podozrivým zvieraťom, najneskôr do 48 hodín. Robí sa to na špecializovaných pracoviskách - infekčných klinikách," hovorí MUDr. Ondrušková.
Ak pohryznutý pacient v nemocnici nevie povedať, či pes, ktorý ho pohrýzol, bol očkovaný, lekári musia postupovať rovnako, ako keď človeka pohryzie neznáme zviera.
Nakaziť vás môže aj vlastná mačka
"Pred časom sme na našej klinike hospitalizovali pani horárku. Raz večer sa do horárne vrútila besná líška, ktorá skočila na spiacu ženu. Ešte tú noc sme horárke podali vakcínu, takže neochorela. Poranenia besným zvieraťom na našej klinike ošetrujeme sporadicky. Pred časom sme hospitalizovali študentku z Rače, ktorá pri roznášaní novín v rodinnom dome prišla do kontaktu so psom, u ktorého sa vzápätí potvrdila besnota. Študentku sme okamžite zaočkovali, vďaka tomu je dnes v poriadku," hovorí infektologička.
"Besnota nie je také ochorenie ako napríklad salmonelóza, že vypukne každú chvíľu. Tí, čo na Slovensku umreli, neboli zaočkovaní. Výstrahou môže byť prípad z roku 1990, keď pána domu v apríli uhryzla jeho vlastná mačka. Žiaľ, nevenoval tomu pozornosť, nedal sa ošetriť ani na druhý deň, keď mačku našiel zdochnutú. Priebeh choroby bol rýchly, končil sa smrťou. Až dodatočne, keď sme pátrali po príčinách, manželka si spomenula, že mačka sa na istý čas stratila. Keď sa vrátila, bola už besná. Keby sa bol dal vtedy ošetriť, mohol žiť," hovorí lekárka.
Prameňom nákazy človeka sú v jednotlivých častiach sveta rôzne druhy domácich a voľne žijúcich zvierat - líška, vlk, pes, mačka, šakal, skunk, ale i netopier, dobytok či hydina.
Každý majiteľ psa je zo zákona povinný dať svojho psa zaočkovať. Prvé očkovanie sa robí v 3. - 4. mesiaci a každý ďalší rok je nevyhnutné preočkovanie. Ostatné domáce zvieratá, mačky, ošípané, hydinu, zaočkuje veterinár na požiadanie. (dm)
Kde hľadať pomoc?
Postihnutý človek by mal ihneď vyhľadať lekára - najneskôr do 48 hodín. V nemocnici na infekčnom oddelení ho zaočkujú. Vakcína sa podáva v piatich dávkach.
Prvé príznaky ochorenia
Inkubačná doba - trvá od 10 dní po 1 až 2 roky. Závisí od typu zvierat, miesta pohryznutia a hĺbky poranenia. Čím bližšie k centrálnej nervovej sústave, tým je nástup príznakov rýchlejší. Pri uhryznutí do nohy trvá omnoho dlhšie, kým sa vírus dostane do mozgu, ako keď zviera uhryzne do ruky, tváre, krku či hlavy. Najútočnejší a najagresívnejší vírus má vlk, líška, pes, mačka. Závisí tiež od toho, v akom štádiu besnoty zviera pohryzie. Tichá forma besnoty je zradná v tom, že od prvého štádia prechádza bez útočnej formy do tretieho, posledného, keď už postihnutému niet pomoci.
Prvé štádium: bolesť už zahojenej rany, pálenie a svrbenie vyžaruje smerom hore, neskôr sa objavia bolesti hlavy, vysoké teploty, bolesti šije.
Druhé štádium: postihnutý je nepokojný, má kŕče hrdla, hrtanu a dýchacieho svalstva, sliní, stáva sa útočný, napadá okolie a objavujú sa prvé príznaky poruchy vedomia.
Tretie štádium: ochrnutie, chorý nemôže prehĺtať, prestane sa pohybovať, umiera.
Prejavy besnoty u zvierat
- zviera stráca plachosť, nebojí sa ľudí, cez deň prichádza do blízkosti obydlí - v prvej fáze besnoty môže byť krotké, v ďalšej zase napáda psy, mačky, domácu hydinu i ľudí
- neočkovaný pes v prvom štádiu požiera svoje výkaly, odmieta poslušnosť, je nepokojný, zavýja. V druhom štádiu je útočný, napadá človeka, ktorý mu kráča v ústrety, zaujímavé je, že neútočí zozadu. Nadmerne sliní, kríva na zadné končatiny. Podobne sa správajú aj iné zvieratá.
FOTO
FOTO - ARCHÍV SME
