Rozdiel medzi samotou a osamelosťou je veľký. Kým tú prvú človek občas vyhľadáva, tej druhej by sa najradšej vyhol.
No pocit osamelosti sa na nás môže prilepiť aj v dave.
"Je známe, že osamelosť je jedným z najväčších psychologických prediktorov zdravotných problémov, kognitívneho poklesu a skorej úmrtnosti," konštatuje spoluautor štúdie Patrick Hill, docent psychologických vied a vied o mozgu z Washingtonskej univerzity v St. Louis v USA.
Človek vníma osamelosť rovnako intenzívne ako hlad či smäd. Je nebezpečná ako 15 cigariet denne Čítajte Štúdie totiž ukazujú, že osamelosť môže byť pre zdravie rovnako škodlivá ako fajčenie či zlá strava.
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Psychology and Aging naznačuje, že účinnú ochranu pred osamelosťou môže poskytnúť zmysluplnosť.
Pocit zmysluplnosti je podľa Hilla dojem, že niečo nás vedie a usmerňuje z jedného dňa do druhého. "Môže to byť záhradkárčenie, podpora rodiny alebo úspech v práci," menuje odborník.
V texte sa dočítate:
- Ktorá skupina ľudí bola osamelosťou ohrozenejšia.
- Ako vplýva vek na osamelosť.
- Aký vplyv na osamelosť majú ostatní ľudia.
Nájsť zmysel sa vždy oplatí
Z prieskumov, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 2300 dospelých Švajčiarov, Hill spolu s kolegami zistil, že pocity osamelosti boli menej časté u ľudí, ktorí tvrdili, že majú zmysluplný život. A to bez ohľadu na ich vek.
Účastníci mali počas štvortýždňového obdobia ohodnotiť svoje pocity pri nedostatku spoločnosti, izolácii od iných ľudí a dojmoch, že sú „vynechaní alebo zanedbávaní“.
