Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) začiatkom mája odvolala stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s pandémiou Covidu 19. Na Slovensku rúška a respirátory nenosíme od mája už ani v nemocniciach, v čakárňach u lekárov či v lekárňach. A v uliciach sa stretávame s nimi zriedkavo.
Aj keď pandemické opatrenia pominuli, vplyvy pandémie ostali a zasiahli rôzne oblasti života.
Odpovede, ako opatrenia ovplyvnili deti narodené počas pandémie, hľadala výskumná skupina z írskej RCSI University of Medicine and Health Sciences.
V nedávnej štúdii zistila, že pandemické deti boli vo veku dvoch rokov v správaní a vývoji veľmi podobné deťom narodeným pred pandémiou. S výnimkou komunikačných schopností.
Pýtať sa detí, ako robí kravička a havko, nie je infantilná zábavka dospelých Čítajte Nadviazali tak na svoju vlaňajšiu štúdiu, ktorá tiež ukázala, že batoľatá narodené v marci až v máji 2020, začali neskôr rozprávať, ukazovať prstom či mávať na rozlúčku. Naopak, začali skôr loziť ako deti narodené pred pandémiou.
Autori štúdie Susan Byrneová a Jonathan Hourihane v texte na odbornom portáli The Conversation konštatujú, že s uvoľnením pandemických opatrení je čas, aby deti znovu objavovali svet a rozvíjali svoje schopnosti naplno.
„Rodiny by sa mali stretávať s príbuznými a priateľmi, aby vystavili deti širšiemu okruhu ľudí. A bábätká by sa mali stretávať s rovesníkmi v skupinách na hranie,“ radia odborníci.
V texte sa dočítate:
- Ako prebiehal výskum.
- Ako vnímali rodičia výchovu počas pandémie.
- Prečo boli bábätká ostražité voči pediatrickému personálu.
- Či mali pandemické bábätká iné správanie ako deti narodené pred pandémiou.
Výlety mimo domu boli zriedkavé
Byrneová a Hourihane spolu s kolegami v rámci výskumu sledovali rodiny detí narodených v Írsku v prvých troch mesiacoch pandémie (medzi marcom a májom 2020). Celkovo ich navštívilo 354 rodín a ich bábätiek vo veku 6, 12 a 24 mesiacov. Pri každej návšteve požiadali rodičov o vyplnenie dotazníkov.
