Text pôvodne vyšiel v denníku Washington Post.
Louise Pendryová počas vyučovania psychológie v stiesnenej učebni na Univerzite v Exeteri nemotorne preliezala svoj stôl, aby umožnila študentom prísť dopredu prezentovať. Pritom sa jej nohy zachytili v kábloch a stratila rovnováhu.
„Zjavne už nie som ženou, akou som bývala,“ zavtipkovala docentka.
Iróniou osudu bolo, že kurz bol o vytváraní stereotypov. Po hodine jej študent naznačil, že sa dopustila vekovej zaujatosti – voči sebe samej.
„Uznala som, že je to naozaj tak. Každý by s námahou preliezal cez tie stoly. Nebolo to len preto, že som staršia,“ hovorí 57-ročná Pendryová.
Veková predpojatosť sa neprejavuje len ako zjavná diskriminácia („chceme na túto prácu niekoho mladšieho“) alebo uštipačné narodeninové blahoželania. Jedným z najsilnejších zdrojov diskriminácie starších sú oni sami.
Rovnako ako aj iné formy vekovej diskriminácie, aj táto, ktorú si spôsobujú sami, sa spája s horšou úrovňou emocionálneho a fyzického zdravia a môže im skrátiť život.

Ľudia však môžu tieto negatívne pocity zmeniť, aby tak zlepšili svoju spokojnosť. Keď starším ľuďom pripomenieme mnohé pozitívne stránky starnutia, môžu pocítiť bezprostredné výhody, napríklad sa im zvýši sila a majú väčšiu chuť do života. Tvrdí to popredná odborníčka na zdravotné účinky vekovej diskriminácie Becca Levyová, ktorá je profesorkou epidemiológie a psychológie na Yale School of Public Health.
„Názory na vek nie sú vytesané do kameňa. Sú tvárne. A to je kľúčové,“ hovorí Levyová, autorka knihy, o tom, ako naše presvedčenie o starnutí určuje, ako dlho a dobre budeme žiť.
V texte sa dočítate:
- Čo je zvnútornená veková diskriminácia.
- Ako si ju človek osvojí predsudky o veku.
- Ako zhoršuje veková diskriminácia zdravie.
- Ako bojovať proti predsudkom.
Zžitie sa s predsudkami o veku
Zvnútornená veková diskriminácia je negatívny hlas v hlave človeka, ktorý ho môže prinútiť prijať extrémne opatrenia, aby vyzeral mladšie (Madonnin radikálny face lift), alebo si povedať, že má „seniorskú chvíľu“ vždy, keď zabudne nejaké meno.

Tieto postoje sú takmer univerzálne. Viac ako 80 percent ľudí vo veku 50 až 80 rokov sa prikláňa k vekovým stereotypom. Ukázala to štúdia vedená Julie Ober Allenovou, odbornou asistentkou pre vedu o zdraví a cvičení na Oklahomskej univerzite.
Iróniou je, že v skutočnosti sa väčšina starších ľudí cíti zdravá a je spokojná so svojím životom. To by ste však nikdy nepoznali z toho, ako sú vykresľovaní v reklame a v zábavnom priemysle – zábudliví, mrzutí a krehkí.