Škôlkari a školáci sa po letných prázdninách opäť vracajú do tried. Pre rodičov to neznamená iba návrat režimu, domácich úloh, školských projektov, ale aj chorôb.
„Obdobie, keď každé choré dieťa hneď videl lekár, je už dávno za nami a už sa nikdy nevráti,“ upozorňuje v rozhovore pre SME pediatrička MARTA ŠPÁNIKOVÁ.
Vysvetľuje tiež, kedy by mal ísť rodič s dieťaťom za detským lekárom, či ako by mal riešiť črevnú virózu, bolesti brucha, horúčku, sopeľ, kašeľ alebo bolesť hrdla.
V rozhovore sa dočítate:
- Od čoho závisí imunita.
- Kedy hovoríme o problémoch s imunitou.
- Či a ako sa dá posilniť imunita.
- Ako na imunitu vplýva očkovanie.
- Kedy je dieťa doliečené a môže ísť do kolektívu.
Niektoré deti takmer nebývajú choré a lekára vidia iba na preventívnej prehliadke, iné strávia v posteli viac času ako v škole. Čím to je?
Závisí to od mnohých faktorov na strane dieťaťa, ale aj na strane epidemiologických faktorov prostredia, v ktorom sa pohybuje.
Ochorenie závisí od imunitného systému a zdravotného stavu daného dieťaťa. No, zároveň zásadne aj od veku dieťaťa a spôsobu života danej rodiny.
Dlhé roky bolo bežné, že deti do jedného roka boli málokedy choré, keďže boli väčšinu času doma. V uplynulých rokoch sa však rozmohlo, že rodičia chodia s deťmi na rôzne cvičenia a stretnutia. Samozrejme, keď dieťa príde do kolektívu, tak je väčšia pravdepodobnosť, že ochorie.
Keď chorobnosť začne byť zvýšená už v prvom roku života, dieťa máva opakovane infekcie, dokonca vyžaduje liečbu antibiotikami, môže to zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj imunitného systému.
Kedy môžeme hovoriť o problémoch s imunitou?
Imunitný systém je pripravený na život mimo maternicu a vie reagovať na všetky antigény a podnety prichádzajúce z okolia. Ale aj on môže vykazovať určité poruchy. Tie môžu byť získané alebo vrodené.
Priebeh ochorenia a pobyt v kolektívoch vyzerá u detí s vrodenou poruchou imunity inak, ako u zdravých detí.
Vrodené poruchy imunity sa môžu, a nemusia, prejaviť hneď na začiatku. Majú charakteristické príznaky a postupne sa odhalia. Mnohé z nich sa dajú liečiť.
Získané poruchy imunity sú komplexnou problematikou. Môžu byť dočasné aj dlhodobé, závažné aj menej závažné.
Niektoré matky si myslia, že ich dieťa má poruchu imunitného systému, pretože býva často choré. Medzi chorľavosťou a imunitou však nie je znamienko rovnosti. Sú aj iné dôvody, prečo je ich dieťa neustále choré. Môže to byť nesprávna výživa, nedostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, preťažovanie dieťaťa pohybovo, aj učením, stresové faktory v škole alebo v rodine.
Preberáte v ambulancii s rodičmi aj tému očkovania?
Áno, aj u nás v ambulancii rezonuje predstava, že očkovanie oslabuje imunitu. Nie je to pravda. Očkovanie vsunutím antigénu do organizmu stimuluje imunitný systém, učí ho brániť sa danej infekcii. Imunitný systém dieťaťa reaguje na všetky antigény z prostredia, niektoré spôsobia ochorenie.
Psychologička: Ani nám sa nechce ísť každý deň do práce. Rovnaké to majú deti so škôlkou Čítajte Aj prekonaním ochorenia sa imunitný systém posilňuje, snažíme sa im však zabrániť, pretože priebeh ochorenia môže byť aj závažný, ba až smrteľný alebo ochorenie zanechá trvalé následky.
Ochorenia síce stimulujú imunitu, no my nechceme, aby deti cielene ochoreli. Keď ich zaočkujeme, tak imunitný systém reaguje na podanie antigénu. Ide o jeho riadenú podporu, pretože vieme, čo aplikujeme.
Očkovaním sa posilňuje imunita na konkrétne ochorenie.
Ako sa dá ešte posilniť imunita?
Imunitný systém sa vyvíja aj s vekom. V tele všetko so všetkým súvisí, a keď chceme podporiť imunitu, tak je potrebný správny životný štýl. To znamená dostatok pobytu na čerstvom vzduchu, správna výživa, pod čím sa rozumie dostatok bielkovín, cukrov a tukov v správnom pomere a tiež dosť vitamínov.
Dôležitá je aj psychická pohoda. Často rodičom hovorím, že keď chcú dať dieťa do kolektívneho zariadenia, do jasieľ či materskej školy, mali by mať „záložné“ riešenie, aby vedeli ako vyriešiť jeho výpadok pre chorobu. Vtedy je situácia v celej rodine pokojnejšia a nikto nie je v strese.
Veľmi dôležitá je rekonvalescencia po chorobe. Dopredu vyriešená situácia výpadku z kolektívu, kedy môže dieťa stráviť doma aj potrebný čas pre rekonvalescenciu, je dobrým riešením. Ak ostane doma ešte nejaký čas po chorobe, jeho návrat do kolektívu môže byť úspešnejší.
A čo príjem vitamínov?
U nás podávame najmä tie, ktoré sú nedostatkové. To platí hlavne pre vitamín D, ktorý sa do 18 mesiacov podáva pravidelne aj v lete. Je to potrebné, aj keď si niektorí rodičia myslia, že nie.
V jesenných a zimných mesiacoch odporúčam vitamín D či rybí tuk, ktoré deti potrebujú pre správne fungovanie dostávať až do obdobia adolescencie.
Sú aj ďalšie prostriedky, ktoré majú podporiť imunitný systém, ale rodičia by sa pred ich použitím mali poradiť s lekárom, či so skúseným lekárnikom.
Aké máte skúsenosti s preventívnymi pastilkami či sprejmi. Oplatí sa ich podávať?
Ako lekárka pracujem len s prostriedkami, ktoré majú klinické štúdie, ktoré poznám.
Na trhu sú rôzne prostriedky, ktoré sa odporúčajú, ale keď nemajú za sebou štúdie a nepoznám ich presné zloženie, tak ich ani neskúšam.
Ako dlho trvá podporiť imunitu a kedy by sa s tým malo začať?
To je dobrá otázka. Deťom, ktoré idú do kolektívu, či tie, ktoré sa doň po prázdninách vracajú, odporúčam, aby v auguste, septembri a v októbri užívali betaglukány so zložkou P4H.
Platí, že podporou imunity je aj zdravý životný štýl, správna výživa, očkovanie proti ochoreniam, ktoré ohrozujú zdravie detí a samozrejme pokojná atmosféra v rodine aj škole.
Keď ovocie, zelenina, vitamíny či betaglukány nestačia, čo môžu ešte rodičia pre imunitu urobiť?
To je už maximum, ale môžu sa s deťmi v ich prvom roku života vyhýbať návštevám rôznych kolektívnych akcií, zábav, hlavne v období zvýšenej chorobnosti. Keď už sú deti staršie, mali by rodičia vedieť, či tam, kam idú, nie je niekto chorý.
Na druhej strane, ak dieťa prejavuje známky ochorenia, nepôjdem s ním do kolektívu. Dnes tým ochránim ostatné deti ja, a ak bude nabudúce iný rodič rovnako zodpovedný, ochráni moje dieťa.
Chápem, že rodičia dnes s deťmi veľa cestujú. No nie je dobré často meniť prostredie. Cestovanie za zdravím, napríklad do hôr či k moru na sedem dní, malému dieťaťu naozaj nepomôže.
Ak sa už ide, tak aspoň na 14 dní. Dôvodom je, že čím je dieťa menšie, tým má dlhší čas aklimatizácie. Až potom, keď sa aklimatizuje, čo trvá tri až päť dní, môže mať benefity z prímorského prostredia.
Chodia rodičia aj na nepovinné očkovania detí, ktoré sa týkajú napríklad kiahní či žltačky typu A?
V mojej ambulancii pracujem prevažne s ľuďmi, ktorí majú pozitívny vzťah k očkovaniu. Je to jeden z dôvodov, prečo za mnou prišli. Vedia, že som človek, ktorý sa očkovaniu venuje, informuje o ňom rodičov a poradí, kedy a ako očkovať. Očkujeme, aby sme nedostali smrteľné ochorenie.
Obezitologička: Po užití Ozempicu pacienti nespaľujú tuk ako jadrová elektráreň Čítajte Spolu s mojou sestričkou ideme príkladom a zaočkované sme proti všetkému. Deťom a rodičom približujeme vlastné skúsenosti, napríklad ako sa po očkovaní cítime, že aj my pociťujeme bolesť ruky, zvýšenú teplotu či únavu.
Teraz sa veľa rodičov pýta a dáva očkovať deti proti ovčím kiahňam, lebo vidia, že každú chvíľu vzniká epidémia a ochorenie zaťaží celú rodinu. Ak sú v rodine len dve deti, tak ju môže vyradiť z normálnej prevádzky na štyri až šesť týždňov, pretože musia byť doma.
