"Je chybou, ak si niekto predstavuje, že keď príde dieťa domov zo školy, tak ho treba vypočúvať," hovorí v rozhovore pre SME psychologička ANDREA MADARASOVÁ-GECKOVÁ, koordinátorka slovenského tímu projektu Health Behavior in School-aged Children (HBSC), ktorá skúma duševné a fyzické zdravie a správanie tínedžerov.
Na Slovensku sa do projektu zapojilo 95 škôl a dotazník vyplnilo takmer 10-tisíc tínedžerov od 11 do 15 rokov. Štúdia sa robí každé štyri roky a teraz ukázala, že po pandémii sa zhoršilo duševné aj fyzické zdravie mladých ľudí. Najvýraznejšie sa to prejavilo u dievčat vo veku od 13 do 15 rokov.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sú dnešní tínedžeri smutnejší.
- Ako vnímajú sociálnu oporu od rodiny a rovesníkov.
- Aký je súvis neindikovaného užívania liekov a vnímanej sociálnej opory.
- Ako sa pracovalo na HBSC štúdii na Slovensku.
- V čom je prístup slovenských odborníkov jedinečný.
- Či a v čom sa slovenské zistenia zhodujú s tými českými.
Akí sú dnešní tínedžeri?
Sú úžasní. Zaslúžia si, aby bola atmosféra v spoločnosti pozitívnejšia a prajnejšia. Aby cítili, že nám na nich záleží a aby sa im otvárali možnosti.
Aj ja patrím ku generácii, ktorá by mala pre nich vytvárať prajnú, láskavú a rozvíjajúcu atmosféru, a mrzí ma, keď vidím, že tu v dnešnom svete chýba. My dospelí by sme sa mali krotiť v nenávistných prejavoch voči sebe, lebo my im ukazujeme, aký ten svet je.
Z vašej štúdie mám pocit, že dnešní tínedžeri sú smutnejší, úzkostnejší, mľandravejší a celkovo slabšie vnímajú sociálnu oporu od rodiny.
To, čo sa deje vo svete, je samo o sebe náročné. To by však nebol problém, ak by sme ich vybavili tým, čo potrebujú. Ak by sme v nich vybudovali dôveru vo svet, v dospelých a v nich samých. Ak by sme im umožnili vyskúšať si akí sú úžasní. No, rodičia sú často veľmi skoro a dlho voči nim v ochranárskej pozícii.
Stretávam sa s mladými dospelými, ktorí majú viac ako 15 rokov a ešte stále nevedia, akí sú a čo všetko dokážu, čo im potom pri zrážke so svetom chýba. To, ako sa cítia a ako odpovedajú na každodenné situácie, môže byť len dôsledkom toho, že nie sú pripravení zvládať náročné situácie.
Výsledky HBSC štúdie
Pri porovnaní počtu žiakov, ktorí pociťovali smútok v rokoch 2014, 2018 a 2022, výskumníci zaznamenali opätovný nárast na hodnoty z roku 2014.
Pri podráždenosti a nervozite zaznamenali takmer medzi všetkými skupinami tínedžerov štatisticky významný nárast.
Dve pätiny 11-ročných školákov a školáčok malo rizikovo nízku úroveň funkčnej zdatnosti. Vo vyšších vekových skupinách dievčat sa situácia zhoršovala.
Zdroj: HBSC štúdia
Potrebujú dospievať v prajnom prostredí, mať možnosť zlyhávať a rozprávať sa o tom a vedieť, že pri nich stojíme.
Musia veriť, že sa to dá a že to má zmysel. Nemôžu neustále počúvať, aký je ten svet nanič a že sa to neoplatí.
Na čo sa majú učiť piruety, keď to nikoho nezaujíma, keď to celé ide do záhuby?
Kladiem si to za vinu, že sme urobili svet náročnejší, ale nevybavili sme ich dostatočnými zručnosťami, skúsenosťami, aby sa s ním dokázali popasovať.
Kam sa za desať rokov tínedžeri posunuli?
Vznikli medzi nimi obrovské rozdiely.
Na jednej strane sú tí, ktorí majú prajné prostredie a využívajú potenciál digitálnej súčasnosti, vedia sa spojiť a komunikovať s kýmkoľvek na svete. Majú neuveriteľne veľa možností a sú pripravení ich využívať.
Potom sú tu takí, ktorí prežívajú zo dňa na deň, majú to ťažké doma, v škole a nevedia si s tým poradiť, nájsť oporu.
Nožnice medzi týmito skupinami sa veľmi otvárajú. Navyše, dospievajúci, ktorí to majstrovstvo života v dnešnom svete zvládajú, zo Slovenska odchádzajú, lebo je pre nich pritesné a neumožňuje im rozvíjať sa, uplatniť sa.
A dospievajúcich, ktorým chýba podpora a pomoc, nedokážeme včas identifikovať a primerane podporiť, takže problémy sa prehlbujú.
Školská psychologička: Je málo rodičov, ktorí deti primerane zaťažujú Čítajte Pomoc sa akoby zúžila iba na špecialistov, ktorých nikde nie je dosť, a ktorí prichádzajú „na scénu“, až keď je situácia vážna. Komunity, v ktorej dospievajúci žijú svoje každodenné životy, sa akosi necítia byť povolané a kompetentné plniť funkciu prirodzeného zdroja podpory. Mám na mysli rodinu, susedstvo, škôlky a školy.
Množstvo problémov sa pritom dá vyriešiť, ale musí sa s tým začať včas. Nemôžeme všetkých posielať k odborníkovi, každý problém klasifikovať nálepkou, komunita sa nemôže zbavovať zodpovednosti, ale zároveň musí byť schopná prevziať zodpovednosť.
Ak by sme chceli zo štúdie vytiahnuť nejakú pozitívnu zmenu medzi tínedžermi, čo by to bolo?
