Prehadzujete sa, lebo neviete zaspať, pretože sa necítite pohodlne. Otvoríte vetračku alebo si, naopak, prikúrite. Každý hľadá ideálnu teplotu, pri ktorej sa mu najlepšie spí. Tak, aby sa nebudil spotený alebo v noci nehľadal deku navyše.
Rady odborníkov sa líšia. Podľa charitatívnej organizácie Sleep foundation, ktorá sa zaoberá poskytovaním odborných informácií o spánku, je ideálna teplota pre spánok približne 18 stupňov Celzia. Väčšina lekárov odporúča nastaviť termostat medzi 15,6 až 20 stupňov Celzia.
Aj Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva, spolu so združením Slovenský pacient, považujú za vhodnú teplotu 18 až 20 stupňov Celzia.
No zdá sa, že pre seniorov to úplne neplatí. Nový výskum totiž ukazuje, že starší ľudia spia najlepšie, keď sa teplota v izbe pohybuje medzi 21 a 23 stupňami, a horšie, keď je v miestnosti okolo 26 stupňov Celzia. Stále však platí, že medzi jednotlivcami sú značné rozdiely.
Amir Baniassadi z Harvard Medical School a Hinda and Arthur Marcus Institute for Aging Research s kolegami zistili aj to, že keď teplota v interiéri stúpla z 25 na 30 stupňov, efektivita spánku poklesla o päť až desať percent.

"Tieto výsledky poukazujú na možnosti zlepšenia kvality spánku u starších dospelých optimalizáciou domáceho prostredia z hľadiska teploty a zdôrazňujú význam nastavenia teploty na základe individuálnych potrieb a okolností," vysvetľuje hlavný riešiteľ.
Zistenia uverejnené v časopise Science of the Total Environment navyše podčiarkujú závery odborníkov na spánok a klímu, že horúce noci narúšajú spánok a môžu viesť k škodlivým zdravotným následkom.
V texte sa dočítate:
- Ako sa zbierali dáta od účastníkov štúdie.
- Ako klesla účinnosť spánku, keď sa zvýšila teplota.
- Aký je súvis medzi zlým spánkom a teplými nocami.
Starší ľudia sú citlivejší na zmeny teploty
Autori štúdie tvrdia, že seniori často trpia nedostatočným, nepokojným a prerušovaným spánkom, čo ovplyvňuje ich zdravie a pohodu. Nedostatočný spánok je neúmerne častejší práve v tejto vekovej kategórii.
Doterajší výskum sa však primárne zameriaval na fyziologické a behaviorálne faktory, aj napriek dôkazom, ktoré naznačujú rovnako veľký vplyv prostredia, v ktorom človek zaspáva.

Výskumníci viedli štúdiu v oblasti Bostonu v období od októbra 2021 do apríla 2023. Sledovali 50 účastníkov vo veku 65 rokov a viac, každého počas 12 mesiacov. Podarilo sa im zozbierať takmer 11-tisíc spánkových nocí a environmentálnych dát o prostredí.
Sledovaní žili v rôznych podmienkach, niektorí bývali v dotovaných bytoch alebo nemali prístup ku klimatizácii.
Do spálni účastníkov nainštalovali senzory, ktoré merali nočné teploty.