Prvé zvonenie budíka pre nich nič neznamená a vstať ešte pred jeho zazvonením považujú za superschopnosť. Kým sa naozaj prebudia, potrebujú počuť budík aspoň dvakrát.
Podľa niektorých prieskumov takto ráno funguje 50 až 60 percent respondentov a traduje sa, že tento zlozvyk len pridáva na únave.
Štúdia zverejnená v októbri v Journal of Sleep Research však naznačuje, že to nemusí byť pravda.
U niektorých ľudí viacnásobné posunutie budíka v priebehu polhodiny môže rýchlejšie podnietiť bdelosť, ako spánok bez prestávky. Pomôcť to môže najmä tým, ktorí bojujú s rannou únavou.

„Naša štúdia ukazuje, že polhodinové podriemkávanie nemá negatívny vplyv na nočný spánok ani na spánkovú zotrvačnosť, teda pocit, že ráno nie sme celkom čulí. Naopak zaznamenali sme niektoré pozitívne výsledky ako napríklad zníženú pravdepodobnosť prebudenia z hlbokého spánku. Keď si účastníci mohli zdriemnuť, boli po prebudení aj o niečo pohotovejší,“ hovorí hlavná autorka štúdie Tina Sundelinová z univerzity v Štokholme.
Dopĺňa však, že do štúdie boli zaradení ľudia, ktorí často odkladajú vstávanie a po každom budíku ľahko zaspia. Tento postup tak nemusí byť pre každého.
V texte sa dočítate:
- Aké dôvody majú ľudia pre odkladanie vstávania.
- Prečo mali ľudia, ktorí si medzi budíkmi zdriemnu, lepšie výsledky v testoch.
- Komu sa neoplatí posúvať si budík.
Priveľká únava aj dobrý pocit
Sundelinová v texte na odbornom portáli The Conversation približuje, že štúdia pozostáva z dvoch častí.
Najprv zozbierali informácie o návykoch pri spánku a prebúdzaní sa od viac ako 1700 ľudí cez online dotazník. V druhej časti zobrali 31 ľudí do spánkového laboratória, aby zistili účinky driemania.
Sundelinovej tím v dotazníkovej časti štúdie porovnal tých, ktorí uviedli že si zdriemnu občas, s tými, ktorí tak nerobia nikdy. Z 1732 opýtaných dospelých, 70 percent uviedlo, že si budík občas posunú a to najmä cez víkend. Väčšina, 60 percent, ktorá uviedla, že medzi budíkmi driemu často alebo vždy, mala v priemere menej spánku.
Driemači boli v priemere o šesť rokov mladší, hoci sa vyskytovali vo všetkých vekových kategóriách a v pracovných dňoch spali počas noci o trinásť minút kratšie. Počas víkendov však rozdiel v dĺžke spánku ani v jeho kvalite nezachytili.

U driemačov však bola štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že sa zaradia medzi nočné typy a trikrát častejšie sa po prebudení cítili ospalí.
Výskumníci zisťovali aj to, prečo ľudia stlačia na budíku odklad. Najčastejším dôvodom bola prílišná únava.