Syntetické plasty odborníci prvýkrát vyrobili na začiatku dvadsiateho storočia. Netrvalo dlho a plastové obaly sa stali súčasťou nášho každodenného života.
Spíme na vankúšoch naplnených plastom, väčšina z nás si umýva zuby plastovými zubnými kefkami, jeme jedlo z plastových nádob a aj tento text vzniká písaním na plastovej klávesnici.
Neprejde jeden deň bez toho, aby sme sa nestretli s nejakým plastovým produktom. Lenže, ako to už býva, aj v tomto prípade si pohodlie vyberá svoju daň. A nie je nízka.
"Keď sa plast v priebehu času pomaly rozpadá, produkuje čoraz menšie časti nazývané mikroplasty a nanoplasty. Tieto malé kúsky plastu kontaminujú vodu a zdroje potravy. Navyše sa môžu dostať do ľudského tela a iných živých organizmov,píše v texte na portáli The Conversation Janosch Heller, profesor biomedicínskych vied na Dublin City University.
"Vedci skutočne zistili, že v krvi väčšiny testovaných dospelých sa nachádzajú drobné plastové čiastočky. V súčasnosti len začíname objavovať škody, ktoré tieto plasty môžu spôsobiť," dodáva.
Podľa odborníka je obzvlášť znepokojujúce, že pre svoju miniatúrnu veľkosť môžu nanoplasty preniknúť cez ochrannú hematoencefalickú bariéru (fyziologická bariéra medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou, pozn. red.) a dokonca vstúpiť do jednotlivých mozgových buniek, konkrétne neurónov.
Nová štúdia, ktorú uverejnil odborný časopis Science Advances, tiež ukázala, že nanoplasty môžu vyvolať zmeny v mozgu, ktoré sa vyskytujú pri Parkinsonovej chorobe.
Nanoplasty skúmali na bunkách aj na myšiach
Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou sa zvyšuje. Choroba je charakterizovaná smrťou špeciálnej populácie nervových buniek, ktoré riadia pohyb.
"Výskumníci ukázali, že nanoplasty v prostredí môžu interagovať s proteínom nazývaným alfa-synukleín. Tento proteín sa prirodzene vyskytuje v každom mozgu, kde hrá úlohu v komunikácii nervových buniek. Pri ochoreniach, ako je Parkinsonova choroba a niektoré formy demencie, sa však alfa-synukleín mení," vysvetľuje procesy v mozgu Heller.
"Proteíny sa zhlukujú a vytvárajú takzvané alfa-synukleínové fibrily. Tieto fibrily sa potom môžu u ľudí s Parkinsonovou chorobou a niektorými formami demencie hromadiť v nervových bunkách. Normálne sa alfa-synukleín recykluje v nervových bunkách, ale keď sa proteín začne zhlukovať, mechanizmy v bunkách nedokážu držať krok s odpadom, ktorý sa vytvára."
Na skúmanie účinku nanoplastov použili výskumníci širokú škálu laboratórnych techník. Ako model použili bunky aj živé myši. Vedecký tím testoval nanočastice polystyrénu, čo je materiál, ktorý sa bežne používa na výrobu jednorazových predmetov, napríklad pohárov a tanierov.
Zistili, že nanoplasty sa pevne viažu na alfa-synukleín a spôsobujú tvorbu toxických zhlukov podobných tým, ktoré vznikajú pri Parkinsonovej chorobe.
Parkinsonova choroba
- je neurologické ochorenie,
- jej hlavnou príčinou je nedostatok neuroprenášača nazývaného dopamín v bazálnych gangliách,
- dôsledkom nedostatku dopamínu je svalová stuhnutosť, spomalenosť a pokojový tras.
Štyri dôležité objavy
Vedci urobili štyri dôležité pozorovania.
Po prvé zistili, že nanoplasty sa rýchlo a pevne viažu na alfa-synukleín. Po druhé sa ukázalo, že nanoplasty podporujú hromadenie alfa-synukleínu a tvorbu vlákien.
Tretím dôležitým pozorovaním bolo, že nanosplasty a alfa-synukleín môžu vstúpiť do kultivovaných neurónov a zhoršiť rozklad proteínov, teda prirodzené zneškodnenie proteínových zhlukov.
Po štvrté, keď sa nanoplasty a alfa-synukleín vstrekli do mozgu zdravých myší, vytvorili sa alfa-synukleínové fibrily, ktoré sa našli v nervových bunkách v celom mozgu. Toto je jeden z charakteristických znakov Parkinsonovej choroby a súvisiacich typov demencie.
Pri niekoľkých zvieratách vedci pozorovali, že injekcia samotných nanoplastov bez alfa-synukleínu spôsobila tvorbu a hromadenie alfa-synukleínových fibríl v nervových bunkách.
"Tento posledný bod je najviac znepokojujúci, pretože ukazuje, že nanoplasty môžu samy podporovať tvorbu alfa-synukleínových fibríl v nervových bunkách, ktoré špecificky odumierajú pri Parkinsonovej chorobe," vysvetľuje profesor medicíny.
Biológ: Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu (archívny rozhovor) Čítajte Plastový odpad treba pozorne monitorovať
Podľa Hellera výsledky novej štúdie zdôrazňujú, že treba pozorne skúmať, aký vplyv má plastový odpad na znečistenie životného prostredia.
"Účinok mikroplastov na podporu rakoviny a imunitných ochorení vedci aktívne skúmajú, no táto štúdia podporuje názor, že mikroplasty majú ďalekosiahle dôsledky na ľudské zdravie. Otázka, ako a či vôbec dochádza k interakcii medzi nanoplastmi a alfa-synukleínom v ľudskom mozgu, zostáva nezodpovedaná a je potrebný ďalší výskum," píše profesor biomedicínskych vied.
"Okrem toho je potrebný ďalší výskum aj na to, aby sme pochopili, či majú rôzne typy plastov rozličné účinky. Napriek tomu výsledky osvetľujú potenciálne environmentálne vplyvy, ktoré podporujú rozvoj Parkinsonovej choroby. To by zase mohlo viesť k monitorovaniu špecifických rizikových skupín, ktoré boli vystavené veľkému množstvu nanoplastov a zisteniu, či títo ľudia trpia zvýšeným počtom neurologických ochorení, uzatvára.
Zdroje:
DOI: 10.1016/j.envint.2022.107199
