FOTO
Prečo plačeme, prečo sa smejeme, prečo máme pri zívaní slzy v očiach, prečo sa pri premýšľaní dívame nahor? Všetko sú to malé tajomstvá nášho organizmu, ktoré vedci postupne odkrývajú a neraz nad svojimi objavmi aj žasnú. Austrálsky antropológ Stephen Juan z univerzity v Sydney zozbieral výsledky týchto výskumov a uverejnil ich v knihe Naše neobyčajné telo, za ktorú získal medzinárodné uznanie. Tu je z nej niekoľko odpovedí na otázky.
Prečo sa smejeme?
Vedci rozlišujú dva spôsoby smiechu: úprimný, radostný smiech a smiech umelý, akoby vynútený. Smiech vyvoláva v mozgu chemické reakcie, vyrába napríklad viac prirodzených "tlmičov" bolesti, odstraňuje stresové hormóny. Okrem toho smiech vyvoláva vyššiu tvorbu interleukínu 2, látky, ktorá zvyšuje našu odolnosť. Dokonca smiech môže spôsobiť aj smrť. Jeden dánsky lekár sa pozeral na čiernu komédiu s názvom Ryba menom Wanda. Počas smiechu sa mu tep zvýšil z 80-ich úderov za minútu na celých 500, čím utrpel smrteľný obehový kolaps. Čiže aj v tomto prípade všetkého priveľa škodí.
Prečo plačeme?
Naše telo vylučuje plačom stresové hormóny a škodlivé látky, predovšetkým soli, napríklad káliumchlorid. Preto voláme plač aj ventilom duše. Ak ochutnáme slzy, majú chuť ako čistá morská voda. Muži plačú v priemere 1,5-krát, ženy 5,3-krát za mesiac. Ale mužský plač sa vyskytuje dnes dvakrát častejšie ako pred desiatimi rokmi, čím sa muži približujú nežnému pohlaviu.
Prečo sa pri premýšľaní pozeráme nahor?
Všimnite si, ak sa snažíme vyriešiť nejaký problém - dvíhame hlavu nahor. Pohyb očí vraj dokonca prezrádza, ktoré zážitky alebo spomienky nám pomáhajú: pohľad dohora napravo sprevádza spomienku na detstvo, dohora naľavo spomienku z posledných mesiacov. Pri pohľade napravo si zároveň spomíname na staré zvuky či slová. Naopak, keď sa pozeráme doľava, prichádzajú nám na um nové zvuky. Pohľad dolu značí spomienky na nepríjemné zážitky. Toto všetko potvrdili viaceré výskumy.
Prečo deťom chutia farby?
Novorodenci prichádzajú na svet so schopnosťou využívať všetkých päť zmyslov: zrak, čuch, sluch, chuť i hmat. Ibaže malé dieťa ešte nemá zmyslové orgány také špecializované, aby sa odlišovali. Prišiel na to psychológ Dr. R. Hoffmann z Carletonskej univerzity v kanadskej Ottawe. Jeho výskumy dokázali, že spočiatku u dieťaťa akýkoľvek vnem alebo predstava vyvolávajú zážitky aj iných zmyslov, čo sa odborne nazýva synestézia. Novorodenci môžu zvuky vidieť, farby ochutnávať a podobne. Všetko sa to znormalizuje až na konci tretieho mesiaca. Odvtedy už malý človiečik vie, čo chutí, čo vonia a čo znie.
Prečo je zívanie nákazlivé?
Istotne ste to spozorovali aj vy, ibaže tá nákazlivosť zívania tkvie v tom, že ľudia sa nachádzajú v nedostatočne vetranej miestnosti, kde je nedostatok kyslíka, napríklad v kine, na večierku alebo v hľadisku opery. Dr. Robert Provine z marylandskej univerzity v USA tvrdí: "Zívanie nemá síce žiadny vplyv na príjem kyslíka, ale posilňuje najmä pri pocite nudy výrobu tzv. šťastných hormónov -endorfínov." Nuž, a prečo nám zvyčajne pri zívaní slzia oči? Spôsobuje to tlak na hlavné slzné žľazy, ktoré sú na vonkajšom okraji očnej gule. Tento tlak vyvoláva napnutie tváre pri poriadnom zívaní.
Prečo sú vlasy zrkadlom zdravia?
Aj keď sú naše vlasy vlastne zrohovatenými útvarmi kože, ich celkový vzhľad závisí od sekrétu mazových žliaz. Pri strese alebo keď sme nervózni, chorí či veľmi smutní, práve tieto mazové žliazky vylučujú priveľa výlučkov. Naše vlasy sú vtedy mdlé, lepkavé a bez lesku. Teda aj ony hovoria o tom, ako sa cítime a aká je naša celková duševná či telesná pohoda.
(uj)
FOTO
FOTO
