Demenciu považujú odborníci za jednu z globálnych pandémií. Medzi jej najbežnejšiu formu patrí Alzheimerova choroba, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje za jedno z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva. Vyvinúť liek sa snažia laboratóriá na celom svete.
Veľký rozruch preto nedávno vyvolal výskum vedcov z University College London, ktorý uverejnil odborný časopis Neurology.
Hovorí totiž, že lieky ako viagra (skupina takzvaných inhibítorov fosfodiesterázy typu 5, pozn. red.), ktoré sa používajú najmä na liečbu erektilnej dysfunkcie, by mohli znížiť riziko Alzheimerovej choroby.
Existujú však aj ďalšie štúdie, ktoré ukázali diametrálne odlišné výsledky.
"Ako je možné, že vznikajú takéto nejasnosti? A čo sa dá vyvodiť z toho, že lieky ako viagra môžu znížiť riziko Alzheimerovej choroby?
Aj na tieto otázky odpovedajú v texte na portáli The Conversation profesor klinickej farmácie Ian Maidment a farmakoepidemiologička Hayley Gorton z Aston University vo Veľkej Británii.
V texte sa dočítate:
- Ako dnes vyzerá liečba Alzheimerovej choroby.
- Prečo vedci testujú lieky aj na iné ochorenia, než boli pôvodne nadizajnované.
- Čo hovorí najnovšia štúdia o súvislosti užívania viagry a znížením rizika Alzheimerovej choroby.
- Prečo sa výsledky v rôznych štúdiách nezhodujú.
- Aké sú úskalia pozorovacích štúdií.
Ako dnes vyzerá liečba Alzheimerovej choroby?
"Alzheimerova choroba sa v súčasnosti lieči inhibítormi acetylcholínesterázy ako je donepezil (predávaný ako aricept, pozn. red.) a memantín. Tieto lieky môžu zmierniť príznaky, ale nemajú žiadny zásadný vplyv na priebeh ochorenia," objasňujú experti z oblasti farmácie.
Dodávajú, že aktuálne je vo vývoji 28 liečebných postupov, ktoré majú potenciál zmeniť priebeh ochorenia. A jeden z nich, liek lecanemab, nedávno získal licenciu v USA, Číne a Japonsku. Podľa štúdie z roku 2022 by mal spomaľovať úbytok kognitívnych funkcií o 27 percent.
Onedlho by mal byť dostupný aj liek donanemab, ktorý funguje rovnako ako lecanemab.
Existujú však obavy o bezpečnosť týchto liekov. K bežným vedľajším účinkom totiž patril opuch mozgu. Odborníci ho zaznamenali až u tretiny pacientov, vo väčšine prípadov bol asymptomatický, teda bezpríznakový. U 1,6 percenta prípadov ho lekári označili za závažný.
A preto hľadanie lieku na Alzheimerovu chorobu stále pokračuje.
Lacnejšia a rýchlejšia alternatíva?
Alternatívou k dlhému a drahému procesu objavovania nových liekov je ich prepracovanie. To znamená, že existujúce lieky sa použijú aj na iné zdravotné stavy, než boli pôvodne vyvinuté.
Najnovšia britská štúdia našla spojitosť medzi inhibítormi fosfodiesterázy typu 5 a Alzheimerovou chorobou. Medzi tieto inhibítory patria napríklad liečivá avanafil, sildenafil, tadalafil alebo vardenafil, ktoré sa používajú na liečbu erektilnej dysfunkcie.
Výskum naznačuje, že muži, ktorí užívajú viagru alebo iný liek na erektilnú dysfunkciu, znižujú tiež riziko na vznik Alzheimerovej choroby.
Počas štúdie vedci skúmali údaje od takmer 250-tisíc mužov, ktorí tieto lieky užívali. Výsledky ukázali, že mali o 18 percent nižšie riziko vzniku ochorenia spôsobujúceho demenciu.
Iné štúdie, odlišné výsledky
Viagra
- Lieky ako viagra boli pôvodne navrhnuté na liečbu vysokého krvného tlaku a angíny pectoris.
- Pôsobia na posla bunkovej signalizácie, ktorý môže byť spojený s pamäťou.
- Ovplyvňujú aktivitu mozgových buniek.
- Výskum na zvieratách tiež naznačuje, že čo sa týka mozgu, majú tieto lieky akýsi ochranný účinok.
- Zdroj: BBC
Zaujímavé je, že dve predchádzajúce pozorovacie štúdie v USA ukázali odlišné výsledky.
Jedna z nich totiž nenašla žiadnu súvislosť medzi používaním týchto liečiv a rozvojom Alzheimerovej choroby.
Druhá zase hovorí, že užívanie sildenafilu (účinná látka vo Viagre, pozn. red.) je spojené so znížením rizika ochorenia o 69 percent, čo je zase výrazne vyššie číslo.
Ako je možné, že výsledky štúdií sa natoľko líšia? Podľa odborníkov odpoveď spočíva v spôsobe, ako boli štúdie navrhnuté.
Odchýlky a mätúce premenné
Vo všetkých troch prípadoch išlo o pozorovacie štúdie, ktoré zahŕňali sledovanie veľkého počtu pacientov v priebehu času, aby zistili, či sa u nich vyvinula Alzheimerova choroba a tiež, či užívali lieky. Ale v každej zo štúdií vedci čerpali údaje z rôznych databáz.
Dôležité je povedať, že pozorovacie štúdie sú zvyčajne navrhnuté tak, aby zohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledky. Je to preto, že napríklad dôvod, prečo bol nejakému pacientovi predpísaný liek, môže ovplyvniť pravdepodobnosť udalosti, ktorú experti sledujú.
"Štúdie preto musia kontrolovať odchýlky a mätúce premenné," vysvetľujú Maidment a Gorton. "Mohli by vysvetliť, prečo sa zdá, že existuje súvislosť medzi liekom a výsledkom, keď v skutočnosti žiadna nie je," dodávajú.
Všetky štúdie používali pokročilé techniky, vďaka ktorým vedci kontrolovali potenciálny vplyv mätúcich premenných. Ale mohli použiť iba tie údaje, ktoré boli v danom súbore dostupné.

Napríklad v jednej z amerických štúdií sa dali kontrolovať najmä potenciálne príznaky týkajúce sa behaviorálnych symptómov (príznaky týkajúce sa správania pozn. red.). Naopak, v britskej štúdii sa v balíčku údajov nachádzali aj informácie o socioekonomickom stave pacientov, užívaní alkoholu, krvnom tlaku alebo indexe telesnej hmotnosti.
Ďalším problémom pozorovacích štúdií je podľa Maidmenta a Gortonovej to, že predpokladajú veci, ktoré nemusia byť totožné s realitou. Napríklad to, že účastníci užívajú lieky podľa predpisu.
"Štúdie z USA mohli prinajmenšom potvrdiť, že liek bol vyzdvihnutý v lekárni, zatiaľ čo v štúdii zo Spojeného kráľovstva nebolo známe, či sa tak stalo," hovoria odborníci z oblasti farmácie.
Navyše užívanie liekov nemusí byť vždy zaznamenané v týchto databázach. Súkromné recepty na sildenafil nemusia byť v Spojenom kráľovstve zahrnuté v údajoch. Rovnako ako nemusí byť v elektronických databázach zadaný presný typ demencie.
Ďalšie dôvody nezhôd
Rozdielne výsledky vedeckých štúdií môžu mať aj iné dôvody. Dávka liekov, ktoré spadajú do kategórie inhibítorov fosfodiesterázy typu 5, sa líši podľa toho, na liečbu akého ochorenia daný liek lekár predpisuje.
Odborníci upozorňujú, že na jednotlivých štúdiách sa zúčastnili pacienti s rôznymi diagnózami. A teda aj užívali odlišné dávky liečiv.
Napríklad americká štúdia z roku 2022 zahŕňala pacientov aj pacientky, ktorí tieto lieky užívali na pľúcnu hypertenziu (ochorenie, pri ktorom je zvýšený tlak v pľúcnych tepnách a v pravých oddieloch srdca, pozn. red.).

Britská štúdia skúmala iba mužov, ktorí lieky užívali na erektilnú dysfunkciu. A americká štúdia z roku 2021 zahŕňala obe pohlavia aj obe ochorenia.
Okrem toho, v jednotlivých štúdiách lekári pacientom podávali aj rôzne liečivá.
Zatiaľ čo počas výskumu v roku 2021 dostávali všetci účastníci sildenafil, v štúdii, ktorá prebehla v USA v roku 2020 a v najnovšej britskej štúdii asi 25 percent pacientov užívalo iné liečivá.
Navyše sa líšilo aj trvanie štúdie, čo odborníci považujú za dôležitý faktor, ktorý treba zvážiť.
"Rozvoj Alzheimerovej choroby môže chvíľu trvať. Choroba je napríklad diagnostikovaná prevažne vo veku nad 65 rokov. Takže, ak mal účastník pri vstupe do štúdie iba 40 rokov, je veľmi nepravdepodobné, že sa u neho počas štúdie rozvinie, a to ani pri dlhodobom sledovaní," vysvetľujú Maidment a Gorton.
Experti tvrdia, že potrebujeme novú liečbu Alzheimerovej choroby. A pozorovacie štúdie môžu identifikovať možné súvislosti medzi liekmi a výsledkami.
Najnovšia štúdia podľa nich dopĺňa dôkazy, že lieky ako sildenafil môžu chrániť pred Alzheimerovou chorobou. Na jasný dôkaz, že sú účinné pri znižovaní rizika demencie, sú však potrebné klinické štúdie.
Alzheimerova choroba
Je najčastejšou formou demencie.
Slovenská Alzheimerova spoločnosť uvádza, že na Slovensku touto chorobou trpí 50- až 60-tisíc ľudí, o ktorých sa stará približne 100- až 150-tisíc rodinných príslušníkov a opatrovateľov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hovorí, že Alzheimerova choroba je jedným z desiatich hlavných smrteľných ochorení ľudstva.
Medzi prvé varovné signály patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.
Zdroje:
DOI: 10.1134/S1068162023020139
DOI: 10.1093/braincomms/fcac247
DOI: 10.1038/s43587-021-00138-z
DOI: 10.1212/WNL.0000000000209131