Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Jonel Dershemová si prvýkrát všimla problémy s pamäťou po operácii rakoviny prsníka v roku 2016. Mala len 50 rokov a výpadky pamäti najskôr pripisovala chemoterapii a potom svojmu uponáhľanému a stresujúcemu životu.
Rovnako to vnímal aj jej manžel a priatelia - a lekár. „Stále som to odbíjala,“ hovorí Dershemová, pôrodníčka z Voorhees v štáte New Jersey.
Jej ťažkosti sa začali maličkosťami, napríklad zabudla zastaviť vodu z kohútika, neskôr prerástli do problémov s dokončovaním rutinných úloh.
„Bola som hlavnou živiteľkou našej rodiny. Nechcela som, aby sa objavili hocijaké vážne problémy,“ dodáva.

V decembri 2022, takmer sedem rokov po tom, ako sa u nej začala prejavovať strata pamäti, Dershemovej diagnostikovali ľahkú kognitívnu poruchu (MCI – mild cognitive impairment). Nie je nič nezvyčajné na tom, že sa s diagnózou meškalo, ale odborníci tvrdia, že sa to musí zmeniť.
V texte sa dočítate:
- Čo je ľahká kognitívna porucha.
- Prečo je dôležité zachytiť ju čím skôr.
- Ako vnímajú blízki ľudia kognitívny pokles.
- Prečo ísť na stretnutie s lekárom v sprievode.
- Čo robiť po potvrdení diagnózy.
Čo je MCI
Ronald Petersen, riaditeľ výskumného centra Mayo Clinic pre Alzheimerovú chorobu a Mayo Clinic Study of Aging, hovorí, že okrem občasného zabúdania porucha spôsobuje problémy, ktoré narúšajú každodenný život, ale neznemožňujú fungovanie. Dodáva, že nie vždy, ale často, ide o predchodkyňu demencie.
Ide podľa neho o nenápadný stav. V roku 1999 viedol prvú štúdiu rozlišujúcu pacientov s danou poruchou od zdravých jedincov a pacientov s demenciou.
Ak raz zmeškáte golfové stretnutie, nič sa nedej, hovorí Petersen, no dodáva, že ak sa to stalo niekoľkokrát za posledný týždeň a rodina si o vás začína robiť starosti – môže to byť ľahká kognitívna porucha.
„Ľudia s MCI stále dokážu šoférovať, platiť účty a dane, len to robia menej efektívne,“ vysvetľuje Petersen.
Štúdia z roku 2022 uverejnená v časopise Alzheimer's & Dementia predpokladá, že v roku 2025 bude mať ľahkú kognitívnu poruchu v USA 14,4 milióna ľudí a o štvrťstoročie neskôr už 19,3 milióna. Podvýbor Americkej akadémie neurológie odhadoval, že v roku 2018 mal poruchu asi jeden z desiatich ľudí vo veku 70 až 74 rokov a jeden zo štyroch vo veku 80 až 84 rokov.

Popieranie potenciálne zhoršujúcich sa príznakov môže byť lákavé, ale podľa odborníkov je to nebezpečné. Dershemová, ktorej obavy o jej stav narastali, hovorí, že predtým, ako jej diagnostikovali MCI, upozornila na problémy lekára trikrát a navštívila dvoch neurológov.
Pacienti aj lekári si musia byť vedomí symptómov kognitívneho úpadku. Myslí si to Soeren Mattke, riaditeľ Observatória zdravia mozgu v Dornsife Centre pre ekonomický a sociálny výskum Univerzity v Južnej Kalifornii.
„Ak budete čakať, kým sa u niekoho objavia zjavné symptómy – ako napríklad, že nedokáže nájsť dvere do ordinácie lekára – prídete neskoro,“ upozorňuje.
Kľúčom je skorý zásah
Ak spozorujete u seba alebo u niekoho z vašich blízkych výrazné zhoršenie pamäti, zníženú schopnosť vstrebávať nové informácie alebo chápať spoločenské náznaky (napríklad rozčúlenie sa nad vtipom, ktorý by sa nás či ich v minulosti nedotkol), alebo nárast nemotornosti, možno je čas obrátiť sa na lekára.
Vlaňajší výskum naznačuje, že približne 92 percent ľudí s MCI nie je diagnostikovaných. Autori štúdie v časopise Alzheimer's Research & Therapy po analýze údajov od 40 miliónov poistencov Medicare vo veku 65 rokov a viac zistili, že z predpokladaných osem miliónov postihnutých MCI bolo identifikovaných len približne 600-tisíc.
„Očakávali sme, že to bude zlé, ale nie až také zlé," zhodnotil Mattke, hlavný autor štúdie. Miera odhalenia je ešte nižšia v prípade historicky znevýhodnených skupín, ako sú černošskí a hispánski Američania.
Dershemová v čase stanovenia diagnózy prestala vykonávať chirurgické zákroky. V januári 2023 odišla do dôchodku.

„Výhodou skorého podchytenia MCI je, že môžeme oddialiť jej postup. Neskôr už menej. V neurológii sa znova a znova učíme tie isté lekcie, že skorý zásah je pre mozog kľúčový,“ hovorí súčasný lekár Dershemovej David Weisman, ktorý je aj riaditeľom klinického výskumu v Abington Neurological Associates v Pensylvánii.
Od februára 2023 lieči Dershemovú lecanemabom (liek Leqembi). Ten minulý rok schválili federálne regulačné orgány na liečbu MCI a skorej Alzheimerovej choroby. Lecanemab znižuje hromadenie amyloidu beta, proteínu v mozgu, ktorý je charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby. Klinické skúšky ukázali, že môže mierne spomaliť postup demencie. Nedokáže však zastaviť pokles alebo dobehnúť straty.
Stanovenie diagnózy je dôležité aj preto, že v menšom počte prípadov je za príznakmi MCI niečo iné ako Alzheimerova choroba či príbuzná nevyliečiteľná porucha, ako je demencia s Lewyho telieskami. Petersen podčiarkuje, že to neznižuje ich možnú závažnosť. Potenciálni vinníci sú rôzni, môže ísť o nádor na mozgu aj vedľajšie účinky liekov.
Mnohí lekári sú dnes povzbudení nástupom liekov na boj proti amyloidu, ako je lecanemab a donanemab, ten musí ešte schváliť Úrad pre kontrolu potravín a liečiv. Podmienkou je, že lieky pomáhajú len vtedy, keď sa ochorenie zachytí včas. Navyše, lieky môžu mať nebezpečné vedľajšie účinky. Leqembi obsahuje varovanie, že môže spôsobiť opuch mozgu a krvácanie.
Pamäť na prvom mieste
Isté zhoršenie pamäte a rýchlosti spracovania údajov sú nevyhnutnou súčasťou starnutia, hoci tempo a stupeň sa u každého človeka líšia.
Po štyridsiatke sa objem mozgu zmenšuje v priemere asi o päť percent za desaťročie, pričom rýchlosť tohto deja sa po sedemdesiatke môže zrýchliť. (Funkciu mozgu môžu ovplyvniť aj mikrokrvácania v mozgu spôsobené zhoršujúcim sa stavom ciev.) Ak zistíte, že máte trochu väčšie problémy udržať krok s konverzáciou, strácate kľúče alebo dočasne zabudnete meno toho chlapíka, s ktorým ste v 80. rokoch pracovali šesť rokov, to je len časť procesu.

Ale ak si všimnete znepokojivejšie kognitívne medzery, porozprávajte sa s lekárom a dajte mu najavo, že prioritou je pre vás získať odpovede.
„Ak prídete a poviete: ‚Mám nasledujúcich 20 problémov a strata pamäti je číslo sedem‘, nebude to fungovať,“ hovorí Weisman.
Dopĺňa, že ak máte pocit, že lekár neberie vaše obavy vážne, zvážte konzultáciu s geriatrickým psychiatrom alebo neurológom.
Príprava na diagnostiku
Lekárovi môžete pomôcť získať prehľad o svojom stave tak, že si pred stretnutím urobíte online test a prinesiete jeho výsledky. Zlatým štandardom je stiahnuteľný test od Štátnej univerzity v Ohio - Self-Administered Gerocognitive Exam (SAGE). (Pozor na iné, ktoré môžu byť krytím pre reklamy.)
Lekár môže predtým, ako prejde na krvné testy alebo MRI, urobiť dôkladnejší test alebo sériu neuropsychologických testov.
Ak sa vylúčia iné príčiny, môže využiť PET sken alebo vyšetrenie miechy na vyhľadávanie príznakov Alzheimerovej choroby alebo demencie s Lewyho telieskami, čo je druhá najčastejšia príčina demencie. Nové krvné testy dávajú prísľub, že časom sa uľahčí diagnostika.
Mattke upozorňuje, že tí, ktorí zažívajú vážne zhoršenie kognitívnych funkcii, si to často nevšimnú ako prví. O to dôležitejšie je, aby ste si na stretnutie priviedli osobného „historika“. Weisman vysvetľuje, že partner či blízky človek môže mať lepšiu predstavu o začiatku a tempe vášho úpadku ako vy.

Dershemovej ponúkol takúto podporu jej syn Bryce. Na stretnutí s neurológom vyjadril obavy z jej straty pamäti. Bolo to v čase, keď ešte stále premýšľala, či môže mať ADHD alebo dokonca Parkinsonovu chorobu.
„Čoraz viac som videl, že potrebuje pomoc, ako keď sa zasekla uprostred prípravy veľkej večere a stratila sa, nevediac, čo ďalej,“ spomína si už čerstvý vysokoškolák. Jeho matka začala mať tiež ťažkosti s písaním si poznámok z práce. Pritom to robila bežne bez námahy celé roky.
Ak je to možné, na všetky lekárske vyšetrenia si so sebou niekoho vezmite. Túto lekciu sa Karen Sandoneová z Doylestown v Pensylvánii naučila na vlastnej koži. Všimla si, že u manžela Anthonyho, 55-ročného obchodného manažéra chemickej spoločnosti, sa na jar 2022 objavovali problémy s pamäťou.
„Uprostred vety zabudol, čo hovoril,“ spomína si.
V apríli toho roku Anthony Sandone absolvoval neuropsychologické vyšetrenie. Približne o mesiac neskôr si išiel sám vypočuť, ako sa mu darí.
„Keď sa vrátil domov, povedal, že je všetko v poriadku. Ale jeho stav sa stále zhoršoval,“ hovorí jeho manželka.
V októbri 2022 si Karen Sandoneová sama prezrela posudok. „Povedala som si: ‚Preboha, ako mohol povedať, že je všetko v poriadku?‘ Neuvedomila som si, že Anthony nerozumel, ani si nepamätal, čo mu lekárka hovorila,“ približuje.
Anthonymu Sandoneovi diagnostikovali Alzheimerovu chorobu so skorým začiatkom v októbri 2023. Manželia sa odvtedy pripojil k Alzheimerovej asociácii, aby podporili liečbu.
Po potvrdení diagnózy
Petersen hovorí, že po diagnostikovaní ľahkej kognitívnej poruchy je obzvlášť dôležité starať sa o mozog, bez ohľadu na to, koľko máte rokov. Zahŕňa to aj liečbu akýchkoľvek iných ochorení, napríklad cukrovky, a dodržiavanie usmernení Národného inštitútu starnutia o pravidelnom cvičení, dostatočnom spánku, obmedzení alkoholu a stresu a udržiavaní aktívneho spoločenského života.

Dôležitá je aj strava. Výskumníci zistili, že výmena nasýtených a trans-tukov v potravinách, ako sú hovädzie rebierka, klobásy, maslo a sušienky a koláče z obchodov, za nenasýtené tuky, napríklad morské plody, vlašské orechy a olivový olej, je spojená s pomalším kognitívnym poklesom a zníženým rizikom vzniku Alzheimerovej choroby.
Pilotná štúdia z roku 2019 zistila, že so spomalením úpadku môže pomôcť šesťtýždňový program tréningu pamäti. Dobrý nápad je tiež posilniť nástroje podporujúce pamäť, ako sú kalendáre a poznámky a denné rutiny. Napríklad si každý deň odkladať kľúče, telefón a okuliare na to isté miesto.
Diagnóza MCI, ktorá smeruje k demencii, by mohla inšpirovať k dôkladnému premýšľaniu o budúcnosti vrátane zváženia alternatívnych opatrení pre riadenie vozidla, určenia zástupcu pre zdravotnú starostlivosť a finančné záležitosti a spísanie závetu.
Nie sú to len zlé správy
Hoci to všetko znie pochmúrne, je tu aj niekoľko pozitívnych správ o starnutí mozgu. V uplynulých rokoch sa počet prípadov demencie na celom svete znižuje, najmä vďaka zlepšeniu kardiovaskulárneho zdravia. Výskumníci a politici venujú tomuto problému väčšiu pozornosť, znižujú stigmu a vytvárajú nové spôsoby liečby.
„Odhadujem, že v priebehu piatich až desiatich rokov budeme mať lepšie biomarkery na určenie príčin MCI a demencie - a kombinované terapie na ich liečbu u každého pacienta,“ hovorí Petersen.

Dershemová už dostala niekoľko dobrých správ. Počas prvých jedenástich mesiacov liečby MCI nezaznamenala žiadne ďalšie známky mentálneho úpadku. Infúzie, ktoré jej podávajú dvakrát mesačne, nemusia byť jediným dôvodom, zhodli sa Dershemová a Weisman.
„Pomáha, že som na dôchodku – mám oveľa menej stresu,“ konštatuje Dershemová.
Tiež dôslednejšie cvičí, sleduje si stravu a trávi viac času so svojimi dvoma deťmi. „Len sa snažím urobiť všetko, čo môžem,“ dodáva.