Objatie na konci dňa upokojí a potľapkanie po pleci povzbudí, keď sa cítime skleslo. No môže dotyk skutočne pomôcť, aby sme sa cítili lepšie?
Veda neponúkala jednoznačnú odpoveď. Jednotlivé štúdie sa často zameriavali len na konkrétne prípady a mohli si navzájom odporovať. Ich spojenie do rozsiahlej analýzy však prišlo s jasnejším záverom.
Výskumníci z Holandského inštitútu pre neurovedy v štúdii uverejnenej v časopise Nature Human Behaviour tvrdia, že dotyk podstatne zlepšuje fyzickú aj duševnú pohodu. U dospelých napríklad zmierňujú bolesti, úzkosti, depresie a stres.

Riaditeľ Social Brain Lab Christian Keysers vysvetľuje, že kľúčovou otázkou v ich štúdii bolo využiť stovky iných, aby zistili, aký typ dotyku funguje najlepšie.
„Čo ak nemáte nablízku priateľa alebo partnera, ktorý by vás objal? Pomohol by aj dotyk od neznámeho človeka alebo dokonca od prístroja? A ako často? Štúdia jasne ukazuje, že dotyk sa skutočne dá optimalizovať, ale najdôležitejšie faktory nemusia byť tie, ktoré predpokladáme,“ hovorí.
V texte sa dočítate:
- Z akých dát vychádza analýza.
- Či je lepšie rýchle objatie, alebo masáž.
- Či vie pomôcť záťažová deka.
Prínos dotyku
Výskumníci píšu, že tí, ktorí majú fyzické alebo duševné problémy, a teda najviac potrebujú podporu, majú z dotyku ešte väčší úžitok ako zdraví dospelí.
„To je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, ako často sa intervencie založené na dotyku prehliadajú,“ konštatuje autor štúdie Julian Packheiser.
Ukázalo sa tiež, že osoba, ktorá sa vás dotýka, spôsob, akým to robí, ani dĺžka trvania nemajú z hľadiska vplyvu rozdiel.
„Dlhotrvajúca masáž od terapeuta by teda mohla byť rovnako účinná ako rýchle objatie ponúknuté priateľom. Platí to až do chvíle, kým sa nezohľadní frekvencia zásahu,“ píšu v tlačovej správe s tým, že čím častejšie sa dotykový zásah ponúka, tým väčší je jeho účinok. Preto by mohlo mať častejšie rýchle objatie väčší účinok ako masáž.
Čo analyzovali
Výskumníci zhodnotili celkovo 212 štúdií, ktoré boli publikované do októbra 2022.
Podarilo sa im tak nazbierať dáta od 12 966 ľudí.
Zahrnuté štúdie vždy obsahovali kontrolnú intervenciu s dotykom a bez dotyku s rôznymi zdravotnými výsledkami ako závislými premennými.
Skúmaná literatúra mala veľkú variabilitu:
- v skúmaných skupinách, do ktorých patrili dospelí, detí, novorodenci aj zvieratá;
- type a trvaní dotyku, napríklad jednorazový dotyk oproti opakovaným hodinovým masážam;
- meraných zdravotných účinkoch, od výsledkov v oblasti fyzického zdravia, ako sú spánok a krvný tlak, až po výsledky v oblasti duševného zdravia, ako sú depresia alebo nálada;
- a v tom, kto sa dotýka, napríklad partner verzus cudzí človek.
Prikrývky, roboti a zvieratá
Pri analýze prípadových štúdií sa ukázalo, že či už ide o pohladenie, objatie, alebo masáž, dotyková intervencia prináša výhody bez ohľadu na to, kto ju ponúka.
Autori tvrdia, že nezáleží, či ide o objatie od vášho najlepšieho priateľa, alebo masáž od fyzioterapeuta.
A že to vlastne ani nemusí byť človek.
„Existuje veľa ľudí, ktorí potrebujú zlepšiť zdravie možno preto, že sú osamelí, ale aj preto, že ich môžu trápiť klinické stavy. Tieto výsledky naznačujú, že dotykový robot alebo aj obyčajná záťažová deka, majú potenciál im pomôcť,“ vysvetľuje ďalší spoluautor Frédéric Michon.
Prínosy robotov a predmetov sú však menej účinné v prípade duševnej pohody. Poruchy duševného zdravia, ako sú úzkosť alebo depresia, si možno predsa len vyžadujú ľudský dotyk. To podľa Michona naznačuje dôležitosť pre emocionálnu zložku spojenú s dotykom.
Keďže pre skúmanie mechanizmov, ktoré sú základom biologických procesov, a pre vývoj terapeutických prístupov sú nevyhnutné aj pozorovania zvierat, výskumníci do systematického prehľadu zahrnuli aj zdravotné prínosy dotykových intervencií s nimi.
„Bolo by užitočné zistiť, či by dotyk zvieraťa, alebo domáceho maznáčika mohol zlepšiť pohodu a naopak, či prospieva aj im. Bohužiaľ, neexistuje však dostatok štúdií, ani riadne kontrolovaných, aby sme mohli vyvodiť všeobecné závery na tieto témy,“ priznáva Michon.
Potreba ďalších výskumov
Keď sa tím zaoberal vplyvom dotyku na novorodencov, zistil, že aj im dotyk výrazne prospieva. Kľúčovou však bola osoba, ktorá sa ich dotýkala. Prínos dotyku rodiča bol vyšší ako v prípade rovnakého konania zdravotníckeho pracovníka.
Packheiser si myslí, že toto zistenie by mohlo mať vplyv na starostlivosť o deti.

„Úmrtnosť v dôsledku predčasných pôrodov je v niektorých krajinách vysoká a poznatok, že bábätku viac prospieva dotyk vlastného rodiča, ponúka ďalšiu ľahko realizovateľnú formu podpory zdravia dieťaťa,“ hovorí.
Výskumníkom sa však ťažko vyvodzovali závery týkajúce sa väčších detí a dospievajúcich. Michon vysvetľuje, že rozsiahle štúdie pomáhajú nielen vyvodiť všeobecnejšie závery, ale aj identifikovať, čo ešte treba vyskúmať.
„Dúfame, že zistenia nás môžu nasmerovať na preskúmanie ďalších tém. Napríklad na dotyk so zvieratami, ale aj dotyky naprieč rôznymi vekovými kategóriami a v špecifických klinických podmienkach. Reč je napríklad o ľuďoch s autizmom,“ uzatvára.
Zdroje: