Mŕtvica, migréna, meningitída, epilepsia, skleróza multiplex, schizofrénia, ale aj Alzheimerova a Parkinsonova choroba.
Priebeh všetkých týchto ochorení sa so stúpajúcou teplotou a vlhkosťou môže zhoršiť, ukázala nová analýza odborných publikácií, ktorú urobili vedci z University College London vo Veľkej Británii.
"Náš mozog je zodpovedný za zvládanie environmentálnych problémov, ktorým čelíme, najmä vyšších teplôt a vlhkosti, napríklad tým, že spúšťa potenie a hovorí nám, aby sme sa presunuli zo slnka do tieňa," píšu v texte na portáli The Conversation neurológ Sanjay Sisodiya a prírodovedec Mark Maslin, ktorí sa podieľali na analýze.
Vysvetľujú, že každý z miliárd neurónov v našom mozgu sa dá prirovnať k počítaču, ktorý má viacero elektricky aktívnych komponentov a neustále sa učí nové veci. Každý z týchto komponentov však pracuje inak rýchlo, a to práve v závislosti od okolitej teploty. Dokonca sú navrhnuté tak, aby spolupracovali v úzkom rozsahu teplôt.
"Naše telá a všetky ich zložky fungujú dobre v rámci týchto limitov, ktorým sme sa počas tisícročí prispôsobili," hovoria odborníci.
Vo vedecko-popularizačnom článku vysvetľujú, aká teplota a vlhkosť vyhovujú mozgu, ako súvisí vyššia teplota so zhoršením neurologických ochorení, ale aj to, čo navrhujú, aby sa možné riziká znížili.
Koniec spolupráce?
Autori analýzy upozorňujú, že ľudia sa vyvinuli v Afrike. Preto platí, že nám vyhovuje teplota v rozmedzí od 20 do 26 stupňov Celzia. Čo sa týka vlhkosti, ideálne je, ak je v hodnotách od 20 do 80 percent.
Regulácia telesnej teploty
Človek patrí medzi organizmy, ktoré sú schopné vydávať teplo do svojho okolia a regulovať tak svoju telesnú teplotu.
Priemerná teplota na povrchu ľudského organizmu je približne 36,5 stupňa Celzia. Je asi o stupeň nižšia ako vnútri tela.
Hodnota telesnej teploty v priebehu dňa kolíše. Keďže ľudský organizmus je endotermný, jeho telesná teplota nezávisí od teploty okolitého prostredia.
Tepelné jadro tvorí oblasť centrálnej teploty, je tvorené vnútornými orgánmi ľudského tela, napríklad mozgom, pečeňou a obličkami.
Hlavným cieľom tepelnej regulácie je udržať teplotu tepelného jadra na hodnote nastavenej v hypotalame, čo je centrum tepelnej regulácie v mozgu.
U človeka je táto hodnota približne 37 °C.
"Mnohé časti mozgu pracujú takmer na vrchole svojho teplotného rozsahu, čo znamená, že aj malé zvýšenie teploty alebo vlhkosti môže predstavovať koniec ich spolupráce," hovoria Sisodiya a Maslin.
Keď sa podmienky prostredia výrazne zmenia a posunú sa smerom k neobvykle vysokým hodnotám, náš mozog sa snaží regulovať teplotu tela a začne zlyhávať.
"Niektoré choroby môžu narušiť potenie, ktoré je nevyhnutné na udržanie chladu, alebo preto, aby sme si uvedomovali, že nám je príliš teplo. Niektoré lieky, ktoré sa používajú na liečbu neurologických a psychiatrických stavov tiež komplikujú situáciu tým, že ohrozujú schopnosť tela reagovať - znižujú potenie alebo narúšajú mechanizmus regulácie teploty v našom mozgu," objasňujú odborníci.
Dodávajú, že vlny horúčav tieto účinky ešte zhoršujú. Horúčavy napríklad narúšajú spánok. A narušený spánok zhorušuje stavy, ako je epilepsia.
Okrem toho vyššie teploty môžu tiež zvýšiť hustotu krvi. Tá bude potom náchylnejšia na zrážanie v dôsledku dehydratácie počas horúčav, čo vedie k mŕtvici.
"So zvyšujúcimi sa teplotami sú častejšie aj hospitalizácie pacientov s demenciou. Pri epilepsii sa môže zhoršiť kontrola záchvatov. Príznaky sa zhoršujú aj pri roztrúsenej skleróze a zvyšuje sa aj výskyt mozgovej príhody, pričom dochádza aj k väčšiemu počtu úmrtí spojených s touto diagnózou. Zhoršujú sa aj mnohé bežné a závažné psychiatrické stavy, ako napríklad schizofrénia," upozorňujú Sisodiya a Maslin.
(zdroj: Dominika Colombová, denník SME)Problémom sú aj búrky a záplavy
Dáta z roku 2003 ukazujú, že vo vlne horúčav, ktorá postihla Európu, tvorili približne 20 percent nadmerných úmrtí práve ľudia s neurologickými ochoreniami. Môžu ich zhoršiť aj nepriaznivé poveternostné udalosti, ako sú horúčavy, búrky a záplavy.
"Globálny rozsah ľudí s neurologickými a psychiatrickými stavmi, ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené klimatickými zmenami, je obrovský. Na celom svete má epilepsiu asi 60 miliónov ľudí, demenciu asi 55 miliónov ľudí, pričom viac ako 60 percent žije v krajinách s nízkymi a strednými príjmami," upozorňujú Sisodiya a Maslin.
Dopĺňajú, že keďže svetová populácia starne, predpokladá sa, že tieto čísla sa do roku 2050 zvýšia na viac ako 150 miliónov. Navyše, mŕtvica je druhou najčastejšou príčinou smrti a hlavnou príčinou invalidity na celom svete.
Uvaríme sa? Problém nastane, keď sa nebudeme vedieť zbaviť tepla Čítajte Čo sa dá robiť?
Odborníci upozorňujú, že obzvlášť dôležité je aj to, aby vlády vytvorili zmierňujúce opatrenia pre pacientov a koordinovali ich na medzinárodnej úrovni.
"Ľuďom s neurologickými ochoreniami môžeme pomôcť tým, že im poskytneme na mieru šité informácie o rizikách nepriaznivých poveternostných udalostí a teplotných extrémoch. Lekári a odborníci na verejné zdravie tiež môžu vysvetľovať, ako tieto riziká znížiť," hovoria britskí vedci.
Zdôrazňujú, že je dôležité, aby sme sa začali zaoberať klimatickými zmenami ako súčasťou neurologickej starostlivosti.
"Azda najdôležitejšie je, že neurologické ochorenia ponúkajú pohľad na to, čo by sa mohlo stať zdravému mozgu, ktorý sa dostal za hranice odvodené od evolúcie a schopnosť prispôsobiť sa. Keďže sa nám stále nedarí riešiť klimatické zmeny, táto možnosť je čoraz pravdepodobnejšia," hovoria Sisodiya a Maslin.
Tvrdia, že ak chceme naďalej žiť uspokojivé životy, mali by sme venovať väčšiu pozornosť pocitu, že je príliš teplo a konať proti klimatickým zmenám. Od našich mozgov sme totiž závislí a klimatické zmeny im neprospievajú.
Zdroje:
DOI: 10.1016/S1474-4422(24)00087-5
DOI: 10.1016/j.yebeh.2021.107791
