Evolučný biológ Flegr: Toxoplazma má v zálohe veľa trikov. Prenášať sa môže aj spermiami

Vždy sa považoval za človeka, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva a dôležité veci dotiahne do konca. Nerád sa podriaďoval autoritám, a ak to urobil, vždy mal na to strategické dôvody. Tak o sebe píše v knihe Pozor Toxo! známy český vedec JAROSLAV FLEGR, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Od určitého obdobia na sebe pozoroval vzorce správania, ktoré sa k nemu nehodili. Zdalo sa mu, že v niektorých situáciách koná inak, než očakáva. Zhodou okolností v tomto období zistil, že je pozitívny na toxoplazmózu. A práve to ho podnietilo, aby bližšie skúmal parazita toxoplazmu obyčajnú, ktorým je nakazená tretina ľudstva. Vo výskume dokázal, že ovplyvňuje správanie nielen zvieracích, ale aj ľudských hostiteľov.

„Keby som sa pred 33 rokmi nedozvedel, že som toxoplazma pozitívny, nikdy by som sa do bádania nepustil. Zároveň si myslím, že praktické dosahy, ktoré sme počas rokov skúmania objavili, sú celkom zásadné. Dúfam, že pomôžu k tomu, aby sme časom toxoplazmózu vyhubili a urobili tak náš svet o trochu krajší," hovorí v rozhovore pre SME.

Vo vašej knihe Pozor Toxo! píšete, že hostiteľ bol evolučne naprogramovaný tak, aby odovzdal čo najviac kópií svojich génov ďalšej generácii. Oproti tomu parazit bol evolučne naprogramovaný, aby donútil hostiteľa správať sa tak, aby do ďalšej generácie odovzdal, čo najviac génov parazita. Má pri tomto preťahovaní hostiteľ šancu vyhrať?

To vôbec nie je jednoduchá otázka. Myslím, že väčšinou je výsledkom remíza.

Lepšie karty má však v ruke prekvapivo parazit. Keď príde s nejakou evolučnou novinkou, má výhodu, pretože jeho evolúcia je rýchlejšia, než tá hostiteľova. Evolučné novinky naozaj vznikajú skôr u parazita. Ak proti nim hostiteľ nemá žiadnu zbraň, tak prehrá.

Na druhej strane, hostiteľ má tiež za sebou pomerne dlhé obdobie evolúcie, počas ktorého sa snažil optimalizovať svoje obranné mechanizmy. Vďaka tomu má už vopred pripravené celkom dobré a silné zbrane proti najrôznejším parazitom. Napríklad imunitný systém a ďalšie mechanizmy, ktoré mu zaisťujú odolnosť. A preto môže často aj vyhrať, najmä nad parazitmi, ktoré nie sú špecializované priamo na neho.

Už roky sa venujete skúmaniu parazita toxoplazmy obyčajnej. Čo vás na tomto organizme najviac fascinuje?

K výskumu parazita Toxoplasma gondii som sa dostal náhodou. Po revolúcii som nastúpil na pracovisko, kde sa už desiatky rokov venovali jeho štúdiu. Každý sa do výskumu nejakým spôsobom zapojil, minimálne na nás testovali nové diagnostické súpravy.

Tak som sa dozvedel, že som toxoplazma pozitívny, a keďže som evolučný biológ, tak ma, samozrejme, zaujímalo, či nemôže toxoplazma nejakým spôsobom ovplyvňovať moje správanie alebo vlastnosti a schopnosti.

Parazitická manipulácia správania hostiteľa je veľmi zaujímavá evolučná téma, takže som sa pustil do štúdia tejto oblasti. Odvtedy ma toxoplazma fascinuje. Síce som k tomu prišiel náhodou, ale asi nebola náhoda, že som pri tom vydržal už takmer 33 rokov.

Toxoplazma je fascinujúci parazit, už len preto, ako veľmi je rozšírená. V súčasnosti je ňou nakazená tretina ľudstva. Platí to aj pre strednú Európu, či už je to Česko alebo Slovensko.

Zaujímavé je aj to, koľko rôznych alternatívnych stratégií si tento parazit osvojil , aby sa preniesol z jedného hostiteľa do druhého. Zaujímavá je aj samotná manipulačná aktivita toxoplazmy. Úplne zjavne dokáže ovplyvňovať správanie svojich zvieracích hostiteľov, a ako sme zistili, aj tých ľudských.

Ako ste už spomínali, celosvetovo je nakazená toxoplazmózou asi tretina populácie. Vo Francúzsku sa to však odhaduje až na 60 percent. Rovnako aj v Nemecku a v Maďarsku. V Afrike dosahuje premorenosť populácie viac než 90 percent. Naopak, v Číne je výskyt výrazne nižší, iba okolo desať percent. Čím je daná táto nerovnosť?

Podľa mňa je to väčšinou dané najmä spôsobom, ako vyzerá kuchyňa a potravinové návyky daného národa.

Dôležité je napríklad to, či obyvatelia konzumujú surové mäso. Významnú úlohu má aj hygiena, ale aj to, či je v danej krajine zvykom umývať koreňovú zeleninu v kvalitnej vode a podobne.

V každom prípade, sú to už staršie dáta. Pre Európu platí, že nakazenosť toxoplazmózou neustále klesá, rovnako aj v Amerike, a to približne tempom jedno percento ročne. Francúzsko dnes už určite nemá prevalenciu toxoplazmózy 60 percent.

Často nadávame na zlú Európsku úniu, ktorá nám napríklad nadiktovala, že máme na noc zakrývať verejné pieskoviská pre deti a pravidelne v nich vymieňať piesok. No evidentne tieto opatrenia fungujú a aj vďaka nim prevalencia toxoplazmózy skutočne klesá.

Boli by oveľa nižšie, keby sme si ako vzorku zobrali mladšiu vekovú skupinu. Platí, že keď sa raz niekto toxoplazmózou nakazí, už ňou zostane nakazený. Preto prevalencia klesá u mladých ľudí rýchlo, zatiaľ čo v celej populácii relatívne pomaly.

O koľko nižší je výskyt toxoplazmózy u mladších ľudí?

Toxoplazmu študujeme väčšinou na našich študentoch na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. Keď sme začínali, nakazených bolo asi 25 percent študentov. Dnes je to približne deväť percent.

V mladej populácii, v ktorej sa už mohli uplatniť hygienické opatrenia, naozaj zabrali a prevalencia toxoplazmózy klesá.

Na jednej strane sa na to dá nahliadať pozitívne. Na druhej strane si však treba uvedomiť aj to, že prevalencia je kumulatívna záležitosť. Mladí ľudia sa ešte toxoplazmózou nenakazili, a preto máme medzi študentmi len deväť percent infikovaných. Odhadujem však, že keď budú mať 70 rokov, viac ako polovica z nich bude nakazená. Nakoniec sa totiž s týmto parazitom stretnú.

Ak sa hygienické štandardy stále zvyšujú, ako sa dnešní mladí ľudia stretnú a nakazia toxoplazmózou?

Stále si môžu dať tatarák. Ak je urobený z hovädzieho mäsa, riziko nákazy je pomerne malé. No ak ho budú jesť často, skôr alebo neskôr sa môže stať, že dostanú mäso z kravy, ktorá bola nakazená.

Navyše, dnes omnoho viac cestujeme, takže sa tu a tam pozrieme do krajiny, kde hygienické štandardy nie sú také vysoké. Jeme tiež suši a morské plody, a aj keď pri normálnej teplote sa toxoplazma v rybe nerozmnožuje, ak sa do nej dostane, tak v nej zostane. To isté platí aj pre ustrice.

Naše dáta tiež ukazujú, že toxoplazma sa môže prenášať aj mužskými spermiami. Takže môže ísť o sexuálne nákazlivé ochorenie. Vyzerá to tak, že tento parazit má v zálohe veľa trikov a nedá sa ho len tak ľahko zbaviť.

Išlo by to, keby sme získali vakcínu proti toxoplazmóze, ktorá by sa dala podávať mačkám orálne. Rovnako, ako sa očkujú divoké líšky, keď sa v lesoch rozhádže návnada obsahujúca vakcínu proti besnote. Niečo podobné by mohlo fungovať aj u mačiek proti toxoplazmóze.

Týmto spôsobom by sme sa pravdepodobne aspoň v rozvinutých krajinách definitívne zbavili toxoplazmózy. Problém je, že pre protesty ochrancov zvierat bol vývoj mačacích vakcín na väčšine pracovísk ukončený.

Spomenuli ste mačku. Traduje sa, že ak poškriabe človeka, môže mu odovzdať toxoplazmózu. Je to pravda alebo mýtus?

Je to zložité, ale skôr platí, že nie. Ak vás poškriabe mačka, neprenesie na vás toxoplazmózu.

To, čo však na vás preniesť môže, je choroba z mačacieho škrabnutia, infekcia baktériou Bartonella. To by ste tiež nechceli dostať. Jej účinky sú možno horšie, než pri toxoplazmóze. Okrem iného výrazne zvyšuje riziko rozvinutia klinickej formy depresie, závažného psychiatrického ochorenia.

Preto určite neodporúčam nechávať sa škriabať mačkou.

Dá sa na mačke, ktorú máme doma rozpoznať, či má toxoplazmózu alebo nie?

Dá sa to rozpoznať sérologicky, teda ak mačke odoberiete krv, ktorú necháte otestovať v laboratóriu. Otázkou je, prečo by ste to robili. Od vlastnej mačky človek toxoplazmózu nechytí, iba ak by ju surovú zjedol. A to sa bežne nedeje.

Môžete ju chytiť od susedovej mačky, ktorá sa vám vykaká do záhonu s redkvičkami alebo s mrkvou. Mačka je zdrojom nákazy toxoplazmózy, ale pravdepodobnosť, že by ste sa nakazili od vlastnej mačky je fakticky minimálna.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Biológ: Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu (archívny rozhovor) Čítajte 

Mačka sa spravidla nakazí iba raz za život, potom je imúnna. Po nakazení približne týždeň až desať dní vylučuje s trusom cysty toxoplazmy, a práve táto fáza je nebezpečná. No ak po mačke pravidelne upratujete trus, riziko nákazy veľmi nehrozí.

Prečo?

Pretože, aj keď mačka vylúči cysty toxoplazmózy, ešte asi deň alebo dva nie sú infekčné. Potrebujú čas na to, aby na vzduchu, v kontakte s kyslíkom dozreli. A až potom sa môžete nakaziť.

Lekári odporúčajú, aby tehotné ženy, ktoré majú mačku, nevynášali trus. Ale riziko, že by sa človek trafil do týždňa, keď jeho raz za život nakazená mačka vylučuje cysty, je naozaj malé.

Teraz sme si načrtli kúsok zo životného cyklu toxoplazmy. Je človek v tomto cykle definitívnym hostiteľom, do ktorého sa chce parazit dostať, alebo je skôr chybou v systéme, či neželanou náhodou?

V súčasnej dobe sme chybou v systéme, pretože toxoplazma sa potrebuje dostať do žalúdku mačkovitej šelmy. Dnes je veľmi malá pravdepodobnosť, že by nakazeného človeka zožrala mačkovitá šelma.

V relatívne nedávnej evolučnej histórii nášho druhu bola táto pravdepodobnosť podstatne väčšia. Napríklad nakazených je veľké percento šimpanzov, podobné je to aj u paviánov, tvoriacich veľkú časť potravy mačkovitých šeliem.

V minulosti sme teda mohli byť dôležitým článkom životného cyklu toxoplazmy.

Ak sa človek toxoplazmou nakazí, bude s ňou už žiť celý život, alebo sa môže vyliečiť?

Lekárske učebnice hovoria, že tohto parazita sa už nedá zbaviť.

Dôkazom je napríklad to, že v okamihu, keď je ním niekto nakazený a dostane HIV, trpí inou poruchou imunity, alebo sa v rámci ďalšieho ochorenia lieči imunosupresívami (lieky, ktoré potláčajú imunitu, pozn.red.), zrazu u neho toxoplazmóza naplno vypukne. A to aj v prípade, že ide o staršieho pacienta, u ktorého nie sú pritomné protilátky.

Zároveň však platí, že protilátky proti toxoplazmóze po nejakom čase zmiznú. Ide o veľmi pomalý proces, človek ich má často desiatky rokov. Hoci protilátky zmiznú, stále nevieme, či sa stratí aj toxoplazma.U niekoho asi áno, ale u väčšiny ľudí skôr nie.

Je pravda, že toxopozitívni ľudia, sú 2,5 až 2,8-krát viac náchylní na schizofréniu než toxonegatívni?

Je to pravda, preukázali to už desiatky štúdií. Presné číslo, o koľko percent toxoplazmóza zvyšuje pravdepodobnosť schizofrénie, sa však ťažko meria.

V minulosti sa toto zvýšenie približovalo k spomínaným hodnotám. Výsledky ukazovali, že toxopozitívni ľudia majú takmer trikrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku schizofrénie než toxonegatívni.

Štúdie, ktoré sa robia dnes, ukazujú nižšiu pravdepodobnosť. Stále je však dvakrát väčšia než u nenakazených.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vedec vyvrátil zaužívanú teóriu o prenose boreliózy: Zo začiatku ma možno brali ako blázna Čítajte 

Čím je dané, že dnešné štúdie ukazujú trochu odlišnejšie výsledky?

Je to dané napríklad aj tým, že vzrástli nároky na to, ako eticky korektne robiť takéto výskumy.

V minulosti to bolo tak, že keď pán primár chcel dostať docentúru alebo profesúru, tak všetci klienti, ktorí mali schizofréniu, museli ísť na odber a dáta ukázali, aká je medzi nimi prevalencia toxoplazmózy. Z toho sa dalo vyčítať, že toxoplazmóza asi trikrát zvyšuje riziko vzniku schizofrénie.

Dnes, keď robíte takúto štúdiu, musíte ju mať schválenú etickou komisiou a tá automaticky vyžaduje, že pacient musí byť informovaný, že sa štúdie zúčastňuje dobrovoľne a že jeho rozhodnutie nijakým spôsobom neovplyvní jeho liečbu. Toto všetko mu musíte vysvetliť, následne to musí podpísať.

Súhlasí s tým iba časť pacientov, pričom väčšinou ide o tých, ktorí majú ľahší priebeh ochorenia a to sú najmä tí, ktorí nie sú nakazení toxoplazmózou.

Schizofrenici, ktorí sú nakazení toxoplazmózou, majú totiž výrazne horší priebeh schizofrénie. A platí tiež, že muži nakazení toxoplazmózou sú omnoho podozrievavejší.

Preto sa do štúdie dostanú prevažne nenakazení pacienti. Tí podozrievavejší s vážnejším priebehom, teda tí nenakazení sa obvykle nezúčastnia.

Je to veľký problém, lebo tak nemôžete štúdiu urobiť z vedeckej stránky správne.

V knihe tiež píšete, že ľudia s toxoplazmózou sú horší šoféri a majú horší reakčný čas. Ako dokáže toxoplazmóza ovplyvniť naše myslenie?

Toxoplazma naozaj mení hladiny hormónov a neuroprenášačov, látok, ktoré z veľkej časti riadia naše správanie. U mužov zvyšuje hladinu testosterónov, v dôsledku čoho je človek menej opatrný a viac ochotný riskovať.

S reakčným časom je to zložitejšie, dokonca je to aj trochu inak, než sme si donedávna mysleli.

Väčšina odborníkov na danú problematiku predpokladala, že aj takto toxoplazma manipuluje s hostiteľom. Samozrejme, toxoplazme by sa oplatilo, keby bola nakazená myš spomalená, mala dlhší reakčný čas a mačka by ju skôr zožrala.

Tento rok sme však publikovali štúdiu, v ktorej sme ukázali, že to možno vôbec nie je manipulácia. Že zhoršenie reakčných časov je dané tým, že ľudia nakazení toxoplazmózou sú chorí, a chorý človek má, prirodzene, spomalené reakcie.

Existujú celkom sofistikované štatistické metódy, ktoré umožňujú zistiť, čo je priama a čo nepriama príčina nejakej zmeny. Ukázali nám, že priamym dôsledkom je zhoršený zdravotný stav a zhoršené reakčné časy sú až jeho výsledkom.

Na jednej strane mi to bolo ľúto, pretože by bolo krajšie, keby toxoplazma účelne manipulovala s hostiteľom a menila reakčné časy nakazených.

No naše nudnejšie vysvetlenie predĺženia reakčných časov má oveľa väčší dosah. Donedávna sa totiž myslelo, že latentná toxoplazma, nemá vplyv na zdravotný stav. Naše štúdie vrátane tejto poslednej jasne ukazujú, že nakazení ľudia sú skutočne viac chorí než nenakazení.

Ako človek, ktorému vyšiel pozitívny test na toxoplazmózu, neboli ste z týchto výsledkov vydesený?

Ja sa málokedy vydesím, čo môže byť tiež dôsledok toxoplazmózy. (Smiech). Zníženie obáv a strachu je tiež jedným z mechanizmov, ktorý toxoplazma používa na to, aby sa dostala do žalúdka dravca.

Rozhodne ma však výsledky často zarmútili. Vidím, že nakazení ľudia sú náchylnejší na viaceré ochorenia a nie je to len schizofrénia. Sú to aj oveľa rozšírenejšie ochorenia, ako napríklad ochorenia srdca vrátane infarktu.

Dáta z našich posledných výskumov tiež ukazujú, že mnohé prejavy starnutia nie sú dané vekom človeka, ale pravdepodobnosťou, že v určitom veku už bude nakazený toxoplazmou. Čím starších ľudí máme v pokusoch, tým väčšie percento z nich je nakazených a v dôsledku toho sú viac chorí. Keby neexistovala toxoplazmóza, starli by sme pomalšie.

Tieto veci ma nepotešia, rovnako ani to, keď zistím, že toxopozitívni ľudia majú o dva alebo tri body nižšie IQ ako nenakazení. Ale taký je život - svoje parazity si človek nevyberá.

Aspoň mi to zase otvorilo celkom zaujímavú tému na bádanie. Keby som sa pred 33 rokmi nedozvedel, že som toxoplazma pozitívny, nikdy by som sa do bádania nepustil. Zároveň si myslím, že praktické dosahy, ktoré sme počas rokov skúmania objavili, sú celkom zásadné. Dúfam, že pomôžu k tomu, aby sme časom toxoplazmózu vyhubili a urobili tak náš svet o trochu krajší.

Čím vás za tých 33 rokov toxoplazma najviac prekvapila?

Najviac ma asi prekvapil vplyv toxomplazmózy na pohlavný index. Nakazené ženy majú omnoho väčšiu pravdepodobnosť, že sa im narodí chlapec. Ale platí to len asi dva roky po nákaze, teda pre ženy, ktoré majú ešte vysokú hladinu protilátok. Potom zase naopak začnú prevažovať dievčatá.

Náš tím sa pozrel na to, aká je súvislosť medzi výskytom toxoplazmózy v určitej krajine a pohlavným indexom - percentom narodených chlapcov v danej krajine. Celkovo sme skúmali asi pätnásť alebo šestnásť faktorov vrátane ekonomickej situácie, počtu parazitov, ktorí sa vyskytujú v danej krajine a podobne.

Dáta ukázali, že prevalencia toxoplazmózy je tretí najdôležitejší faktor, ktorý určí, aké percento chlapcov alebo dievčat sa v danej krajine narodí.

Mimochodom, tým prvým faktorom je to, ako veľmi sú v danej krajine preferovaní chlapci pred dievčatami, a teda aké veľké percento tehotenstiev, z ktorých by sa malo narodiť dievča, je pravdepodobne nezákonne umelo ukončených. Druhým faktorom je fertilita, teda počet detí na jednu ženu.

Čo by mal podľa vás každý vedieť o toxoplazmóze?

Určite to, že od vlastnej mačky sa nenakazí, a že oveľa nebezpečnejšia je zle umytá mrkva.

Mali by sme robiť maximum vecí, aby sme sa nenakazili, ale je dôležité sústrediť sa na to, čo funguje: poriadne umývať koreňovú zeleninu, najmä ak je z predzáhradky, a nejesť surové mäso, ak správne neprešlo mrazom.

A kto by sa chcel dozvedieť o toxoplazmóze viac, nech sa pozrie na našu webovú stránku.