Diagnóza porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je v očiach laikov previazaná najmä s tromi pojmami: impulzívnosť, nepozornosť a hyperaktivita.
Najnovší výskum vedcov z Cambridge a šanghajskej Fudanskej univerzity naznačuje, že by k nim ako jeden z hlavných príznakov mali pribudnúť aj problémy s reguláciou emócií. Tie sa môžu prejavovať ako depresia, úzkosť a emotívne výbuchy.
Vo výskume uverejnenom v časopise Nature Mental Health vedecký tím zistil, že až jedno z dvoch detí s ADHD vykazuje známky poruchy regulácie emócií.
Ukázalo sa tiež, že farmakologická liečba spočívajúca v podávaní Ritalinu, lieku, ktorý zvyšuje v mozgu hladinu dopamínu, serotonínu a noradrenalínu, je pri tomto príznaku menej účinná. Na Slovensku je na predpis pod názvom Concerta.

Neuropsychologička Barbara Jacquelyn Sahakianová z Katedry psychiatrie na univerzite v Cambridge dúfa, že uznanie dysregulácie emócií ako kľúčovej súčasti ADHD pomôže ľuďom lepšie pochopiť problémy, ktoré dieťa prežíva.
Mohlo by to viesť k využívaniu účinných liečebných postupov na reguláciu emócií, ako je napríklad kognitívno-behaviorálna terapia.
Dieťa by sa napríklad naučilo zastaviť sa a premýšľať skôr, ako zareaguje a slovne vyjadrí svoje pocity. Alebo sa na upokojenie alebo zmiernenie príznakov depresie a úzkosti naučí používať cvičenie či relaxáciu.
V texte sa dočítate:
- V čom je mozog detí s ADHD odlišný.
- Ako je prepojený imunitný systém s dysreguláciou emócií.
Sebaovládanie a ADHD
Cambridgskí vedci v tlačovej správe poukazujú na to, že pribúdajú dôkazy o tom, že niektorí ľudia s ADHD majú aj problémy so sebaovládaním. To následne ovplyvňuje ich schopnosť regulovať emócie.
Napríklad, jedno z 50 detí s diagnózou ADHD má aj poruchu nálady, napríklad depresiu a viac ako jedno zo štyroch má úzkostnú poruchu. Mnohé z nich prežívajú pre neschopnosť regulovať svoje emócie verbálne či fyzické výbuchy.
Pôvodne sa predpokladalo, že tieto problémy sú dôsledkom iných príznakov spojených s ADHD, ako sú problémy s poznávaním a motiváciou. Nová štúdia však ukazuje, že poruchy regulácie emócií sa vyskytujú nezávisle od nich.
ADHD
- Jednou z najčastejších porúch duševného zdravia u detí je porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD).
- Celosvetovo sa týka približne 7,2 percenta ľudí do 18 rokov, pričom mnohí z nich budú mať poruchu aj v dospelosti.
Tvrdí to na základe výskumu údajov z dlhodobej štúdie ABCD, ktorá sleduje vývin mozgu a duševné zdravie detí z USA.
Údaje o symptómoch ADHD boli k dispozícii pre viac ako šesťtisíc detí, čo výskumníkom umožnilo priradiť každému jednotlivcovi skóre, ktoré udáva pravdepodobnosť výskytu ADHD.
Tím vedcov identifikoval v rámci kohorty 350 detí, ktorí mali vysoké skóre symptómov, ktoré spĺňali klinickú hranicu pre ADHD. Dve tretiny boli chlapci.
Výskumníci zistili, že polovica detí (51,4 percenta) v skupine so silnými príznakmi vykazovala známky dysregulácie emócií, a to nezávisle od kognitívnych a motivačných problémov.
Spomedzi detí, ktoré mali vo veku 12 a 13 rokov len slabé príznaky ADHD, mali tie s vysokým skóre dysregulácie emócií vo veku 13 rokov až 2,85-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich o rok neskôr rozvinie viac ADHD príznakov.
Pars orbitalis
Vedci pri skúmaní dostupných údajov zo snímok mozgu niektorých účastníkov, objavili konkrétnu oblasť mozgu známu ako pars orbitalis, ktorá bola u detí s vysokým skóre ADHD a emočnými problémami menšia.

Pars orbitalis sa nachádza v prednej časti mozgu a zohráva dôležitú úlohu pri chápaní a spracovaní emócií a komunikácií, ako aj pri inhibičnej kontrole správania. To môže vysvetľovať niektoré prejavy správania pozorované pri ADHD.
Sahakianová vysvetľuje, že pars orbitalis je dobre integrovaná časť mozgu, a ak nie je správne vyvinutá, môže to jednotlivcom sťažovať ovládanie emócií a primeranú komunikáciu s ostatnými.
„Rodičia a učitelia často hovoria, že majú problémy so zvládaním detí s ADHD. Môže sa stať, že keď sa deti nevedia dobre vyjadriť - keď narazia na emocionálne ťažkosti - nemusia byť schopné ovládať svoje emócie a namiesto komunikácie s rodičom, učiteľom alebo iným dieťaťom vybuchnú,“ hovorí.
Emócie a komunikácia
Qiang Luo z Fudanskej univerzity konštatuje, že ak má človek problémy s ovládaním emócií, môže to viesť k problémom so sociálnymi interakciami, čo ešte viac zhoršuje prípadnú depresiu alebo úzkosť.
„Učenie zraniteľných osôb od útleho veku, ako zvládať svoje emócie a vyjadrovať sa, by im mohlo pomôcť prekonať takéto problémy v ďalšom období,“ myslí si.

Aj keď sa presne nevie, čo tieto problémy spôsobuje, výskumníci našli náznaky súvisu s možnou dysfunkciou imunitného systému, pričom osoby, ktoré mali známky dysregulácie emócií, vykazovali vyššie percento určitých typov imunitných buniek.
Sahakianová pripomína, že problémy s imunitným systémom môžu súvisieť s depresiou a podobné vzorce zaznamenali aj u jedincov s ADHD, u ktorých sa vyskytuje dysregulácia emócií.
Zdroj: