Stalo sa vám niekedy, že ste zišli do pivnice a následne sa márne snažili spomenúť si, akú vec ste v nej chceli pohľadať? Ak áno, mali ste výpadok prospektívnej pamäti.
Ide o schopnosť pamätať si, že máme niečo v budúcnosti urobiť, napríklad zastaviť sa na nákup cestou z práce, zablahoželať mame k narodeninám alebo si spomenúť, že treba vytiahnuť koláč z pece.

Tomuto fenoménu sa tridsať rokov venuje klinická neuropsychologička Sarah Raskinová z americkej Trinity College v Hartforde. Meria prospektívnu pamäť a hľadá spôsoby liečby, ktoré by zabrali.
Za dobrú správu považuje, že prospektívna pamäť väčšinou funguje dobre.
„Vďaka ďalšiemu výskumu však lepšie pochopíme, kedy zlyháva a čo s tým treba robiť,“ píše. Na odbornom portáli The Conversation približuje, kde sa tento typ pamäti využíva a kto s ňou môže mať ťažkosti.
V texte sa dočítate:
- Ako funguje prospektívna pamäť.
- Či ju majú lepšiu mladší alebo starší ľudia.
- Čo môže mať na ňu negatívny vplyv.
- Ako sa dá zlepšiť.
Spomenutie si v správnej chvíli
Raskinová vysvetľuje, že prospektívna pamäť je schopnosť pamätať si, čo máme urobiť a v správnej chvíli to vykonať. Spomienka na to sa získava dvomi rôznymi spôsobmi: udalosťou a časom.
Pri tej prvej slúžia zrak a sluch ako podnety na vykonanie zamýšľanej činnosti. Napríklad, keď zbadáte svojho kolegu, spomeniete si, že pre neho máte správu alebo pri zazvonení časovača si spomeniete, že máte vypnúť rúru.
Iný spôsob je reakcia na čas, teda zapamätať si, že v určitom čase či po jeho uplynutí je potrebné niečo urobiť.
Jedným z možných vysvetlení, ako ľudia získavajú prospektívnu pamäť, je teória viacerých procesov.
„Podľa nej musíte niekedy vynaložiť úsilie, aby ste si spomenuli, napríklad opakovane kontrolovať čas, kým nebude 14.00 h. Inokedy sa vám spomienky vybavia bez úsilia, napríklad pri zvuku budíka,“ hovorí profesorka psychológie a neurovedy.
Raskinová hovorí, že zvyčajne je ťažšie zapamätať si zámery závislé od času ako tie, ktoré majú signály založené na udalosti, ako napríklad budík.
Zložitosť spomínania
S pribúdajúcim vekom zvykneme strácať prospektívnu pamäť. Dôvodom môžu byť zmeny v starnúcej prefrontálnej kôre mozgu.
Nie je to však čierno-biele. Aj keď sa starším dospelým v laboratórnych testoch nedarí, v niektorých situáciách, keď si majú pamätať veci z bežného života, si počínajú lepšie ako mladšie osoby.
Javí sa, že najviac zodpovednou časťou mozgu za prospektívnu pamäť, je oblasť čelných lalokov, označovaná ako Brodmanova oblasť 10. Tá sa angažuje pri udržiavaní informácií v mysli pri vykonávaní inej súbežnej úlohy.

„Prospektívna pamäť je komplikovaná. Musíte si vytvoriť zámer a potom si ho zapamätať. To je úloha prefrontálnej kôry, čo je časť mozgu zodpovedná za plánovanie a organizáciu. Potrebné je rozpoznať, kedy k tomu dôjde, čo zabezpečuje temenný lalok,“ hovorí Raskinová.
Nutné ešte je spomenúť si, aký bol zámer. To je forma retrospektívnej pamäti, ktorá zahŕňa hipokampus, mozgovú štruktúru dôležitú pre zapamätanie si faktov, udalostí a priestorových ciest, ako sú smery a miesta.
Pri časovej prospektívnej pamäti je zase nevyhnutné sledovať aj čas. To pravdepodobne zahŕňa skupinu rôznych mozgových štruktúr.
„Prospektívna pamäť tak môže byť narušená v dôsledku problémov v ktorejkoľvek z týchto oblastí,“ vysvetľuje neuropsychologička.
Alkohol, zdravotný stav aj kultúra
K ťažkostiam s prospektívnou pamäťou môže prispievať aj nadmerná konzumácia alkoholu.
Raskinovej štúdia z roku 2016 ukázala, že vysokoškoláci, ktorí veľa pijú, majú nižšie skóre v prospektívnej pamäti založenej na čase. Tí, ktorí mali pri pití výpadky pamäti, vykazovali deficity pri pamäti plynúcej z udalostí.
Ťažkosti s týmto typom majú aj ľudia so schizofréniou, s Parkinsonovou chorobou, so sklerózou multiplex aj s poškodením mozgu.
Výskum pri ľuďoch so schizofréniou zase ukázal súvis medzi slabou prospektívnou pamäťou a nedostatočným dodržiavaním liečebného režimu.
„Hoci existuje mnoho dôvodov, prečo niekto nemusí užívať svoje lieky, štúdia naznačuje, že niektorí pacienti si to jednoducho nie sú schopní zapamätať,“ približuje Raskinová.

Pacienti s Parkinsonovou chorobou majú osobitné problémy s prospektívnou pamäťou založenou na čase. Vedia, že musia niečo urobiť, ale majú problém odhadnúť jeho plynutie a zmeškajú tak správny moment na vykonanie úlohy. Pri ľuďoch so sklerózou multiplex sa v štúdii ukázali ťažkosti so zapamätaním si termínov.
U ľudí s poškodením mozgu sa často stáva, že napriek úprimnému úmyslu vykonať nejakú úlohu, si ju nedokážu zapamätať.
„To môže frustrovať ich rodiny alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí si môžu myslieť, že osoba sa rozhodla nedodržiavať pokyny,“ hovorí neuropsychologička.
Raskinovej tipy na zlepšenie prospektívnej pamäti
- Aby ste nezabudli na dôležité úlohy, pomôžu vám hodinky či telefón s kalendárom a budíkmi.
- Na pripomenutie, napríklad miesta zaparkovaného auta, si môžete urobiť krátku nahrávku na telefón alebo fotografiu. Pomôcť môžu aj špeciálne aplikácie na pripomínanie.
- Ak nechcete na niečo zabudnúť, dajte si to pred dvere, aby ste to nemohli prehliadnuť.
- Ak používate kalendár, majte ho na mieste, ktoré uvidíte každé ráno. Telefón, peňaženku alebo aktovku si položte na zadné sedadlo
vedľa sedadla v aute. - S pamäťou vie pomôcť aj rutina. V prípade, že máte dôležitú dennú úlohu, odporúča vyhradiť si na ne každý deň rovnaký čas.
- Mnohým ľuďom pomáha nahlas si povedať: „Keď nastane situácia X, vykonám Y.“
- Uskutočnite zámer hneď, ako sa rozhodnete, že ho chcete urobiť. Ak teda chcete, aby ste si po príchode domov zapamätali zalievanie rastlín, pantomimicky to naznačte. Používanie častí mozgu, ktoré ovládajú vaše svaly, môže pomôcť posilniť zámer.
Zdroje:
DOI: 10.1037/a0020718
DOI: 10.1016/S0028-3932(02)00327-5
DOI: 10.1037/neu0000313
DOI: 10.1037/neu0000040
DOI: 10.1037/a0020999
DOI: 10.1016/j.msard.2023.104509
DOI: 10.1080/13854046.2018.1455898
DOI: 10.3389/fnhum.2023.1126039
DOI: 10.1002/aur.3165