Kombinácia autizmu a poruchy pozornosti spojená s hyperaktiviotu (ADHD) môže prekvapiť, keďže niektoré črty sa zdajú takmer protikladné.
Kým ľudia s autizmom majú zvyčajne zaužívané rutinné postupy a uprednostňujú nemennosť, druhú skupinu rutina zvyčajne nudí a má rada spontánnosť a novosť.
Spoločný výskyt však nie je výnimočný a na sociálnych sieťach už má svoje skratky: „AuDHD“ a „AutiADHD“.
Štúdie tiež naznačujú, že odborníci nemusia diagnostikovať klientovi obe poruchy, aj keď sa u neho zároveň vyskytnú.

„Osoba, ktorej sa to stalo, sa môže cítiť nepochopená alebo sa nevie plne stotožniť s ostatnými ľuďmi, ktorí majú iba autizmus alebo ADHD, pretože prežívajú niečo iné,“ vysvetľuje klinická psychologička Tamara Mayová.
Odborníčka z Monashovej univerzity v Melbourne hovorí, že ak je známa len jedna časť skladačky, klient bude mať pravdepodobne napriek liečbe nevysvetliteľné problémy.
Na odbornom webe The Conversation zhrnula päť dôležitých vecí, ktoré by ste mali vedieť o AuDHD.
V texte sa dočítate:
- Prečo pred desiatimi rokmi neexistovalo AuDHD.
- Aká častá je kombinácia autizmu a ADHD.
- Aké ťažkosti spôsobuje spoločný výskyt porúch.
- Prečo môžu mať diagnostikovaní ľudia problémy pri nastavení liečby.
V minulosti nemožné
Diagnostikovať u jedného človeka autizmus aj ADHD je možné až v uplynulom desaťročí.
Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM) (referencia, ktorú používajú odborníci na definovanie psychologických diagnóz, pozn. red.) do roku 2013 nepripúšťal diagnostikovať ADHD u človeka s autizmom. Zmenilo sa to až po piatom vydaní príručky.
Pri diagnóze, liečení ani väčšine výskumov sa pred viac ako desiatimi rokmi ani neuvažovalo o kombinácii porúch.
„Namiesto toho deťom a dospelým odborníci ‚priradili‘ poruchu, ktorej znaky sa zdali najvýraznejšie alebo mali väčší vplyv na každodenný život,“ vysvetľuje Mayová.

AuDHD môže byť častejšie
Autizmus sa týka približne jedného až štyroch percent ľudí v populácii. Niektorí z nich sa ťažko orientujú v spoločenských situáciách a vzťahoch a uprednostňujú rutinu. Kým zmeny ich môžu ochromiť, opakovanie ich zvyčajne upokojuje. A ich zmysly môžu byť citlivejšie.
ADHD je bežnejšie a vyskytuje sa približne u piatich až ôsmich percent detí a dospievajúcich a u dvoch až šiestich percent dospelých.
„K charakteristickým znakom môžu patriť ťažkosti so sústredením pozornosti, čo vedie k odkladaniu, rozptýleniu a dezorganizácii. U týchto ľudí je zvyčajne vysoká miera aktivity a impulzívnosti,“ približuje klinická psychologička.
Štúdie naznačujú, že približne 40 percent osôb s ADHD spĺňa aj diagnostické kritériá pre autizmus a naopak. Súbežný výskyt znakov alebo čŕt jedného ochorenia, ktoré však nespĺňa všetky diagnostické kritériá, pri druhom ochorení je ešte častejší a môže sa blížiť približne k 80 percentám.
O protikladoch
ADHD a autizmus spája okrem nepozornosti, atypických pohybov či sociálnych ťažkostí a rozdielov v štýle učenia aj zmyslovú citlivosť.
Protichodné vlastnosti vedia vyústiť do vnútorného boja. Mayová vysvetľuje, že človeku môže byť nepríjemné, keď potrebuje mať svoje veci usporiadané určitým spôsobom, ale pre ADHD má ťažkosti to dodržiavať.
„Objaviť sa môže obdobie organizovanosti, keď dominujú autistické črty, nasledované fázou dezorganizácie, keď prevláda ADHD, spolu s pocitmi úzkosti z toho, že nie je schopný udržať poriadok,“ približuje psychologička.
A aj keď sa u niektorých vyskytne prípadná nuda z rutinných činností alebo aktivít, zároveň sú rozrušení a majú úzkosť pri pokuse prejsť na niečo nové.

Častejšie duševné ťažkosti
Mayovej výskum duševného zdravia u detí s autizmom, ADHD alebo AuDHD ukazuje, že u tých s kombináciou je vyššia miera duševných ťažkostí ako tých, ktoré majú iba jednu poruchu.
„Ide o konzistentné zistenie so štúdiami, ktoré poukazujú na vyššie ťažkosti v oblasti duševného zdravia, ako sú depresia a úzkosť u AuDHD. Pri spojení porúch sa tiež vyskytuje viac problémov pri každodennom fungovaní,“ hovorí Mayová.
Existuje teda prídavný účinok k ťažkostiam, ktoré sa vyskytujú aj pri autizme, aj ADHD. Týkajú sa plánovania, organizovania, venovania pozornosti a kontroly impulzov.
„Keď s nimi zápasíme, môže to výrazne ovplyvniť každodenný život,“ dodáva psychologička.
Vhodná liečba
Štúdie naznačujú, že farmakologická liečba ADHD pomáha aj u autistov zmierniť príznaky ADHD. Lieky však neovplyvnia autistické črty a je potrebná iná podpora.
Psychologická terapia alebo ergoterapia (liečba zamestnaním a prácou, pozn. red.), je v prípade ľudí s poruchou autizmu menej preskúmaná. Mayová sa však domnieva, že pravdepodobne bude užitočná.
„K liečbe založenej na dôkazoch patrí psychoedukácia a psychologická terapia. Do nich patrí aj pochopenie vlastných silných stránok a toho, ako môžu črty ovplyvniť človeka. Takisto naučiť sa, aká podpora a úpravy sú potrebné, aby mu pomohli fungovať čo najlepšie,“ hovorí. Podporu však potrebujú aj rodičia a opatrovatelia.
Ako by to mal mať človek s autizmom a ADHD nakombinované, závisí od jeho konkrétnych potrieb.
O autizme a ADHD
- Autizmus alebo porucha autistického spektra (ASD) je neurobiologicky podmienená vývinová porucha, ktorá preniká celou osobnosťou človeka a odráža sa v poruchách myslenia, cítenia aj správania.
- Ide o vývinovú poruchu, lebo postihuje vývin mozgových oblastí už pred narodením s celoživotnými následkami, najmä v oblasti citovej a sociálnej.
Pri ADHD – poruche pozornosti s hyperaktivitou alebo ADD poruche pozornosti hovoríme o skupine porúch charakterizovaných skorým vznikom, neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu (poznávaciu) účasť, tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou.
Ide o nezrelosť centrálneho nervového systému (CNS) vo vývine.
Zdroj: Národný portál zdravia
Zdroje:
DOI: 10.1002/aur.3146
DOI: 10.1002/aur.2696
DOI: 10.1002/aur.2286
DOI: 10.1016/j.rasd.2021.101759
DOI: 10.1017/S0033291713001049
DOI: 10.1007/s00787-019-01384-8
DOI: 10.1017/S0954579422001067
DOI: 10.1007/s10803-022-05803-9
DOI: 10.1007/s10803-014-2352-y
DOI: 10.1017/S0033291713001049
DOI: 10.1016/S2215-0366(18)30269-4
DOI: 10.1111/jcpp.13374
DOI: 10.1111/j.1365-2214.2006.00631.x
DOI: 10.1186/s12916-020-01585-y