Kupované jedlá pre deti bývajú pri dlhých cestách autom či lietadlom pre rodičov záchranou. Kapsičky zaženú nielen hlad, ale môžu znížiť šancu na alimentárnu nákazu.
„V tom je ich výhoda a nebránila by som sa im, veď dieťa ich neje každý deň,“ uviedla v rozhovore pre SME odborníčka na stravovanie detí Eva Blaho.
Potraviny pre dojčatá a malé deti majú pritom v porovnaní s tými bežnými niektoré limity stanovené prísnejšie, a to dokonca právnymi predpismi. Pre SME to potvrdzuje Marek Slávik z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).
„Nemôžu obsahovať nadlimitné množstvá mikroorganizmov, kontaminantov, rezíduí pesticídov, prídavných látok a podobne,“ približuje vedúci odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov.
ÚVZ a jeho regionálne úrady kontrolujú potraviny pre dojčatá a malé deti priebežne počas celého roka.

„Opatrenie stiahnuť daný výrobok nariaďuje kontrolný orgán ihneď po doručení nevyhovujúceho výsledku,“ hovorí Slávik. Dodáva, že vzhľadom na pomer vyšetrených a nevyhovujúcich vzoriek nie sú obavy rodičov namieste.
Od roku 2020 úrad informoval o stiahnutí nejakej potraviny zhruba štyrikrát. Išlo o reziduá pesticídov, mikroogranizmy aj ťažké kovy.
V texte sa dočítate:
- Či potrebujete na vrátenie bloček.
- Prečo sú problémové pesticídy.
- Čo našli v sušenom kozom mlieku.
- Koľko kadmia môže obsahovať výrobok pre deti.
Vrátenie aj bez bločku
Slávik radí, akékoľvek zakúpené nevyhovujúce potraviny nekonzumovať a prípadne ich vrátiť späť do miesta predaja. Tak ako to radil ÚVZ začiatkom júla pri detskej výžive, v ktorej našli reziduá pesticídov.
„Zdravotné riziko pre dojčatá a malé deti môže hroziť pri dlhodobej konzumácií takýchto potravín. Upozorňujeme spotrebiteľov, aby nekonzumovali potraviny, ktoré nie sú bezpečné,“ hovorí Slávik.
Zákon o ochrane spotrebiteľa uvádza, že spotrebiteľ má právo vrátiť nebezpečný výrobok výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi. Tí sú následne povinní ho vziať späť a najneskôr do troch pracovných dní vrátiť kúpnu cenu výrobku.
Na vrátenie nebezpečného výrobku, ktorý bol stiahnutý z trhu, nepotrebujete bloček. Mali by ste však pred vrátením skontrolovať, či ide presne o rovnakú šaržu.
Kde sa môže skrývať nebezpečenstvo
V dojčenských výživách
Druhý júlový týždeň ÚVZ počas úradnej kontroly odhalil v dojčenských výživách z Českej republiky prekročené množstvo rezíduí pesticídov fosetyl-Al a chlorečnanu. Tie môžu znamenať zdravotné riziká.
Porovnanie maximálnych hodnôt
- Pri ťažkom kove - olove je maximálny obsah v komerčnej detskej výžive štyrikrát nižší ako v prípade bežných potravín.
- Aflatoxín B1, mykotoxín produkovaný hubami, ktorý sa bežne vyskytuje v obilninách. Maximálne množstvo je v detskej výžive 20-krát nižšie ako pri iných výrobkov z obilnín.
- Akrylamid, látka, ktorá vzniká pri varení niektorých potravín, ako sú zemiaky a pšenica, pri vysokých teplotách. Referenčná hodnota pre detské sušienky a sucháre je dva- až trikrát prísnejšia ako referenčná hodnota pre všeobecné sušienky.
Zdroj: Specialised Nutrition Europe
Chlorát je pesticídna látka, ktorej používanie nie je v Európskej únii (EÚ) povolené od roku 2008. Ide však o látku s dvojakým použitím, a tak má aj iné cesty, ako sa môže dostať do potravín, napríklad cez znečistené životné prostredie alebo pri ich výrobe.
Úrad pre chemické a veterinárne vyšetrovanie (CVUA) v Stuttgarte uvádza, že ďalším možným zdrojom kontaminácie je aplikácia biocídov, z ktorých môžu vznikať chlorečnany. Môžu byť aj vedľajším produktom dezinfekcie pitnej/nepitnej vody plynným chlórom, chlórnanom, oxidom chloričitým alebo ozónom.
Vplývajú na funkcie štítnej žľazy a môžu poškodiť aj erytrocyty.
Fosetyl je fungicíd, ktorý je povolený v EÚ a používa sa zväčša na poli, kde sa mení na kyselinu fosfonovú, ktorá je skutočnou účinnou látkou.
Je možné, že rastliny si túto kyselinu uchovávajú niekoľko rokov a vylúčia ju až po dlhšom čase. Podľa hodnotenia má nízku toxicitu.
V sušenom mlieku
V novembri 2022 v jednej šarži dojčenskej mliečnej výžive z bielkovín kozieho mlieka v prášku našli Cronobacter sakazakii. Išlo o počiatočnú dojčenskú výživu vyrobenú v Českej republike.
U novorodencov a dojčiat môže spôsobiť vážne až smrteľné ochorenia, akými sú meningitída, sepsa či enterokolitída. U človeka bola opísaná alimentárna cesta prenosu cez dojčenskú počiatočnú stravu.
Tento patogén prežije aj nepriaznivé podmienky v prostredí. Niektoré jeho kmene dokážu prežiť aj vyššie teploty 52 °C až 58 °C.
Vedecká pracovníčka Jana Bellová na odbornom webe Veda na dosah preto nabáda rodičov dodržiavať správne postupy pri rehydratácii sušenej výživy mliekom alebo vodou, ktoré má teplotu okolo 70 °C.
V ryžovej kaši
Začiatkom decembra 2020 z pultov zmizli ovocné ryžové kaše. Dôvodom bolo, že v nich kontrolóri zistili 0,067 mg/kg kadmia. Povolené množstvo je pritom 0,04 mg/kg.
Aj keď bol ryžový výrobok pôvodom z Poľska, možným zdrojom kontaminácie mohla byť ryža z Talianska.

Kadmium patrí k ťažkým kovom. Ľudia sú mu vystavení najmä cez fajčenie. U nefajčiarov je to zase cez konzumáciu určitých druhov potravín, najmä rýb, pečene, obličiek a niektorých druhov zeleniny. Množstvo kadmia prijatého jedlom predstavuje denne desať až 20 miligramov.
ÚVZ tvrdí, že kadmium sa v tele najviac ukladá v obličkách a spôsobuje chronickú toxicitu, ale vplyv má aj na hustotu kostí a kardiovaskulárny systém.
Zdroje: