Je dosť pravdepodobné, že ste už od niekoho počuli či niekde čítali, že pohár vína alebo piva denne môže byť pre vás prospešný. Jedným z príkladov je „francúzsky paradox“, podľa ktorého červené víno pomáha Francúzom tešiť sa relatívne nízkej miere srdcových ochorení napriek bohatej a tučnej strave, ktorú konzumujú.

„Tento názor na alkohol ako elixír je stále zakorenený v predstavivosti verejnosti,“ hovorí vedec Tim Stockwell z Kanadského inštitútu pre výskum užívania látok na University of Victoria.
Nie všetky štúdie však vykresľujú takýto ružový obraz - a nová analýza, ktorú publikoval spolu s kolegami objasňuje prečo. V časopise Journal of Studies on Alcohol and Drugs ukazujú, že štúdie sú založené na chybnom vedeckom výskume.
Mierne pitie alkoholu pravdepodobne nepredlžuje život ľudí - a v skutočnosti prináša potenciálne zdravotné riziká vrátane niektorých druhov rakoviny.
„Jednoducho neexistuje úplne bezpečná úroveň pitia,“ konštatuje Stockwell.
V texte sa dočítate:
- Akých ľudí sledovali predchádzajúce štúdie.
- Aké rozdielne závery priniesli štúdie.
- Čo hovorí na pitie alkoholu Svetová zdravotnícka organizácia.
Zlá vzorka abstinentov
Pre potreby analýzy kanadskí výskumníci identifikovali 107 publikovaných štúdií, ktoré sledovali ľudí v priebehu času a zaoberali sa vzťahom medzi pitím a dĺžkou života.
Ako hlavný problém štúdií bol v zameriavaní sa na starších dospelých a nezohľadňovali celoživotné návyky ľudí pri pití. Miernych konzumentov porovnávali so skupinami abstinentov a tými, ktorí pili príležitostne. Do nich však patrili osoby, ktoré prestali alebo obmedzili pitie pre vzniknuté zdravotné ťažkostí.
„V porovnaní s nimi vyzerajú ľudia, ktorí naďalej pijú, oveľa zdravšie,“ konštatuje Stockwell, ktorí tvrdí, že v tomto prípade vzhľad klame.
Kvalita štúdii
Keď výskumníci skombinovali všetky údaje štúdií, vyšlo im, že ľahkí až stredne ťažkí konzumenti alkoholu, teda tí, ktorí pili od jedného do dvoch nápojov týždenne, mali o 14 percent nižšie riziko úmrtia počas sledovaného obdobia v porovnaní s abstinentmi.
Situácia sa však zmenila, keď sa na respondentov pozreli bližšie.

Existovala hŕstka „kvalitnejších“ štúdií sledovaných ľudí, ktorí boli na začiatku relatívne mladí, v priemere mladší ako 55 rokov, a ktorí dbali na to, aby bývalí a príležitostní konzumenti alkoholu neboli považovaní za abstinentov. V týchto štúdiách nebolo mierne pitie alkoholu spojené s dlhším životom.
Naopak, v tých „nižšej kvality“, kde boli účastníci starší a nerozlišovalo sa medzi bývalými pijanmi a celoživotnými abstinentmi, bolo striedme pitie spojené s dlhšou dĺžkou života.
„Ak sa pozriete na najslabšie štúdie, práve v nich vidíte prínos pre zdravie," približuje Stockwell.
Efekt alkoholu
Vedúci hepatológ v Transplantačnom centre v Banskej Bystrici Ľubomír Skladaný v rozhovore pre SME upozornil, že neexistuje bezpečné množstvo alkoholu.
„Alkohol zabíja na sto rôznych spôsobov. Stojí za vysokým percentom domáceho násilia, psychiatrických problémov, úrazov aj havárií,“ konštatoval.
Rakovina a alkohol
V roku 2019 sa 4,4 percenta diagnostikovaných prípadov rakoviny na celom svete a 401-tisíc úmrtí na rakovinu pripisovalo konzumácii alkoholu.
Alkohol spôsobuje rakovinu:
- hrubého čreva,
- prsníka,
- pečene,
- krku,
- aj pažeráka.
Zdroj: WHO
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), výskumný orgán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), od roku 1988 klasifikuje alkohol ako karcinogén prvej triedy. Do nej sa radí aj azbest, ožarovanie a tabak.
„Etanol spôsobuje rakovinu prostredníctvom biologických mechanizmov, keď sa v tele rozkladá. To znamená, že akýkoľvek nápoj obsahujúci alkohol, bez ohľadu na jeho cenu a kvalitu, predstavuje riziko vzniku rakoviny,“ vysvetľuje organizácia s tým, že s častejšou konzumáciou alkoholu sa riziko zvyšuje.
V januári 2023 WHO poukázala na to, že polovica všetkých prípadov rakoviny spôsobenej alkoholom v európskom regióne je spôsobená ľahkou a miernou konzumáciou alkoholu. To predstavuje menej ako 1,5 litra vína alebo menej ako 3,5 litra piva či menej ako 450 mililitrov liehovín týždenne.
Zdroje: