V lete si užívame výlety do prírody aj posedávanie na terasách. No príjemné chvíle sa v okamihu môžu zmeniť na záťažovú situáciu. Stačí na to pichnutie včelou v kombinácii s alergiou na bodavý hmyz.
"Ešte stále nevieme, prečo niekto reaguje alergickou reakciou. Sú ľudia, ktorí majú výraznú lokálnu reakciu, ale u ďalších ľudí ju nenájdeme," hovorí pre SME imunológ MILOŠ JESEŇÁK, primár Oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Univerzitnej nemocnice v Martine.
Aj preto tvrdí, že preventívne testovanie na protilátky, ktoré nám má povedať, či budeme alergicky reagovať na včelu alebo osu, nemá žiaden význam.
"V balíčkoch zdravia ho ponúkajú mnohé súkromné laboratóriá a ja som z toho pomerne zúfalý."
V rozhovore sa dočítate:
- Aké množstvo jedu sa dostáva do tela po bodnutí osou, sršňom alebo včelou.
- Prečo sú niektorí ľudia alergickí na uštipnutie týmto hmyzom a iní nie.
- Či sa môže stať, že niekedy po bodnutí včelou alebo osou máme alergickú reakciu a inokedy nie.
- Ako vyzerá alergická reakcia.
- Či sa môže anafylaktický šok končiť aj smrťou.
- Ako by mala vyzerať prvá pomoc pri alergickej reakcii.
- Ako prebieha alergénová imunoterapia a pre koho je vhodná.
Keď nás uštipne včela, osa, sršeň alebo komár, zanechajú v mieste bodnutia jed. Aké množstvo sa dostane do nášho tela?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov, napríklad veku daného hmyzu alebo ročného obdobia.
Zároveň by som to rád terminologicky ujasnil - v prípade včely, osi, sršňa a čmeliaka hovoríme o bodnutí, keďže majú na rozdiel od komárov žihadlo ako bodec.
O tom, aká silná bude finálna reakcia, rozhoduje aj množstvo bodnutí. Vtedy ide skôr o nealergické, no toxické reakcie. Keď niekoho bodne naraz 10 alebo 15 ôs, reakcia bude dramatickejšia a výraznejšia.
Čo obsahuje jed bodavého hmyzu a prečo naň naše telo takto reaguje?
Jed obsahuje viaceré zložky. Niektoré sú potenciálnym alergénom, teda sú schopné interagovať s naším imunitným systémom a viesť k jeho prehnanej reakcii. Pri opakovanom kontakte alebo bodnutí vedú k tvorbe protilátok, ktoré môžu neskôr vyvolať alergickú reakciu.
Obsahuje aj zložky, ktoré majú biologickú aktivitu, hovoríme im biogénne amíny. Dokážu priamo aktivovať imunitné bunky, ale aj stimulovať receptory bolesti. Preto môže byť bodnutie až nepríjemne bolestivé. Majú aj rôzne iné biologické funkcie.
Pre mňa ako alergiológa sú veľmi zaujímavé najmä zložky, ktoré dokážu aktivovať imunitný systém a imunitné bunky priamo, to je bez účasti klasického imunologického mechanizmu.
Treba si predstaviť, že jed blanokrídleho hmyzu je kokteil kadečoho: alergénov, biologicky aktívnych zložiek, zložiek, ktoré ovplyvňujú receptory bolesti alebo dokážu priamo aktivovať imunitné bunky. A to sa napokon prejaví aj v typoch reakcií po bodnutí.
Prečo sú niektorí ľudia alergickí na uštipnutie hmyzom a iní nie?
Ešte stále nevieme, prečo niekto reaguje alergickou reakciou. Sú ľudia, ktorí majú výraznú lokálnu reakciu, ale u ďalších ľudí ju nenájdeme.
Keď vyšetríme sto náhodných ľudí v populácii a urobíme im protilátky proti osi alebo včele, prípadne kožné testy, podľa štúdií bude asi 30 percent ľudí reagovať pozitívne. Neplatí však, že každý z nich bude mať klinickú reakciu a to je veľmi zaujímavé.
Preto preventívne testovanie na protilátky, ktoré nám má teoreticky povedať, či budeme alergicky reagovať na včelu alebo osu, nemá žiaden význam. V balíčkoch zdravia ho ponúkajú mnohé súkromné laboratóriá a ja som z toho pomerne zúfalý. Stále platí, že v klinickej medicíne neliečime laboratórne výsledky, ale klinické ťažkosti. A laboratórne testy ordinujeme podľa charakteru ťažkostí.
Keď príde pacient k imunoalergológovi, neurobíme mu obrovský panel testov, kde sa ukáže všetko, na čo je alergický. Samozrejme, ak by sme to urobili, niečo by vyšlo. Veď sa aj hovorí: “Keď nemáte žiadnu chorobu, choďte k imunoalergológovi, ten vám niečo nájde.” Laboratórne vám určite niečo nájdeme, no veľmi dôležitá je aj skúsenosť lekára a interpretácia laboratórneho výsledku v klinickom kontexte.
Preto rôzne typy preventívnych balíčkov, v ktorých si dáme vyšetriť alergie, v imunoalergológii nemajú význam. Môže to naopak viesť k tomu, že keď sa daný človek stretne s osou alebo včelou, bude mať obrovskú paniku. Až takú, že bude reagovať hyperventilačne a hystericky.
To, prečo sa niekto stane alergickým na bodnutie osou alebo včelou, nevieme jednoznačne vysvetliť. Predpokladá sa, že isté vysvetlenie by mohli poskytnúť genetické analýzy vybraných receptorov na povrchu imunitných buniek.
O aké štruktúry ide?
Ide o molekuly prezentujúce antigén. Zdá sa, že nejaké genetické varianty niektorých ľudí predisponujú na to, že ich imunitný systém bude zle vyhodnocovať kontakt s takýmto podnetom (antigénom/alergénom) a bude reagovať alergicky.
Ale naozaj nevieme, prečo to tak je. Neplatí ani to, že ak je môj rodič alergický na osu alebo včelu, mám väčšiu šancu, že budem alergický v porovnaní s človekom, ktorého rodič nemá takúto záťaž.
Hoci stále veľa vecí nevieme, máme efektívne možnosti nielen diagnostiky, ale aj liečby týchto pacientov.
A môže sa stať, že po bodnutí včelou alebo osou niekedy máme alergickú reakciu a inokedy nie?
