Pri čakaní v rade, vo výťahu aj pri pozeraní televízie z dlhej chvíle vyťahujeme mobily. Pozeráme si príspevky priateľov, médií aj influencerov. A nakoniec aj tak skončíme pri nekonečnom slede krátkych videí.
Nový výskum však ukázal, že sledovanie krátkych video úryvkov či ich preskakovanie nudu v skutočnosti ešte zvyšuje.
Hlavná autorka výskumu Katy Y. Y. Tamová hovorí, že skrolovanie videí môže spôsobiť, že ich obsah sa bude javiť ako bezvýznamný, pretože ľudia nemajú čas sa doň zapojiť alebo mu porozumieť.
„Tak ako si v kine platíme za pohlcujúci zážitok, aj vo videách sa často cítime príjemne, keď sa do nich ponoríme, a nie, keď ich prepíname,“ hovorí vedkyňa z University of Toronto Scarborough v Kanade.
V texte sa dočítate:
- Na čo sa výskumníci zamerali v jednotlivých štúdiách.
- Čo je za pocitom nudy.
- Ako bojovať s nudou pri prezeraní videí.
Sedem experimentov
V časopise Journal of Experimental Psychology, ktorý sa venuje experimentálnej psychológii, výskumníci vysvetľujú sedem experimentov, na ktorých sa zúčastnilo celkovo viac ako 1200 účastníkov. Väčšina z nich boli univerzitní študenti.
Prvý so 140 účastníkmi ukázal, že ľudia mali sklon viac prepínať medzi videami, ktoré vnímali ako nudnejšie. Online prieskum s 231 respondentmi naznačil, že ľudia veria, že zmena videa im pomôže vyhnúť sa nude.
Následné výskumy Tamovej tímu ukazujú, že to tak nemusí byť. Prepínanie medzi videami totiž neviedlo k menšej, ale k väčšej nude. Medzi účastníkmi sa znížila spokojnosť, pozornosť a oslabila sa zmysluplnosť.
Očný lekár: Keď praskne cievka na sietnici je to problém. Veľakrát sa to stane v noci Čítajte Ukázalo sa to, aj v prípade, keď respondenti mohli sledovať na youtube videá podľa vlastného výberu a záujmu. Hoci veľkosť efektu bola menšia, prepínanie stále prehlbovalo nudu.
Výsledky boli oveľa menej jednoznačné, keď sa výskumníci pokúsili otestovať, či efekt nudy pri prepínaní digitálneho obsahu presahuje hranice videa a či sa udrží aj v rôznorodejšej populácii, ako sú vysokoškoláci.
Ukázalo sa, že v prípade textov o prírode a zvieratách bol účinok iný ako v prípade videí. Nuda bola podobná u ľudí, ktorí čítali jeden dlhší článok, v porovnaní s tými, ktorí mohli preskakovať medzi kratšími.
Boj proti nude
Riaditeľka Výskumného centra psychológie médií v Las Vegas Pamela B. Rutledgeová tvrdí, že nuda je často nepochopená a dokonca stigmatizovaná. No podobne ako iné nepríjemné emócie, napríklad hnev a smútok, je súčasťou života.
„Pocit nudy je charakterizovaný nedostatkom stimulácie, záujmu alebo výzvy. Hoci niektorí nudu stotožňujú s lenivosťou alebo s nedostatkom ambícií, môže mať pozitívne účinky. Rovnako, ako iné negatívne emócie signalizuje, že treba niečo zmeniť,“ píše na portáli Psychology Today.
Digitálne médiá podľa nej síce môžu ponúknuť rýchle riešenie pre mnohé problémy vrátane nudy, ale môžu spôsobiť, že sa človek bude cítiť horšie.
„Ak chápeme nudu ako motivačný nástroj, a nie ako negatívnu emóciu, ktorej sa treba za každú cenu vyhnúť, môžeme robiť cielenejšie rozhodnutia, ktoré zvyšujú našu pohodu a spokojnosť, a nie len vypĺňajú čas,“ radí.
Jedným z jej odporúčaní je nudu skrátka prijať. Využiť ju ako signál na hľadanie aktivít, ktoré ponúkajú väčší úžitok, zmysel a výzvu.
Ak by sa môj syn chcel viac hýbať, zoberiem ho na turistiku, radí kondičný tréner rodičom Čítajte Tiež by ste mali počas používania médií sledovať svoju náladu, aby ste zistili, kedy sa pozitívny zážitok mení na negatívny.
„Niekoľko minút upokojujúceho sledovania zábavných videí s mačkami sa môže zmeniť na negatívnu špirálu pochybností o sebe samom, keď prezeranie trvá príliš dlho,“ upozorňuje Rutledgeová.
Skúste sa zapojiť do dlhšieho obsahu. Tamová spolu s kolegami predpokladajú, že väčšie ponorenie sa do jedného obsahu bude mať pozitívnejšie vplyv, napríklad menej nudy.
„Dlhší obsah ponúka presvedčivejšie a zmysluplnejšie príbehy, ktoré umožňujú divákom ponoriť sa do nich, stotožniť sa s postavou alebo situáciou a emocionálne sa zaangažovať do výsledku,“ vysvetľuje Rutledgeová.
Naopak, krátkoformátovým videám často chýba presvedčivý príbeh, čo znižuje emocionálnu hodnotu a zvyšuje pravdepodobnosť preskakovania či prepínania.
Zdroje:
DOI: 10.1037/xge0001639
