Po dažďoch vchádzame do lesov s očakávaním, že si do košíka odložíme aspoň zopár bedlí, pečiarok či kuriatok. Pozorne sa pozeráme pod nohy a nakúkame aj do húštin, aby nám nič neušlo.
Mnohí si myslia, že sú neomylní a do košíka vložia len jedlé huby. No aj skúsený hubár sa môže pomýliť.
V roku 2023 evidovalo Národné toxikologické informačné centrum Univerzitnej nemocnice Bratislava 160 intoxikácií hubami. „V skutočnosti je však počet ďaleko vyšší,“ priznáva pre SME vedúca centra doktorka farmácie Silvia Plačková.
V prípade amanitínovej otravy (otrava jedovatými hubami, pozn. red.), musia pacienti absolvovať okamžité laboratórne vyšetrenie, ktoré odhalí (ne)prítomnosť jedov v krvi a moči.
Chirurg: Rakovina hrubého čreva je naozaj zradná. Dlho sa nemusí prejaviť Čítajte „Ročne sa vyšetrí okolo 80 až 100 vzoriek pacientov a pozitívnych býva od desať do 30 prípadov. Dodnes sme potvrdili celkom 180 amanitínových otráv,“ hovorí profesor Svetozár Dluholucký z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pre SME s tým, že táto služba funguje už 20 rokov bez dotácií.
V nasledujúcom texte sme zhrnuli všetko, čo by ste o otravách hubami mali vedieť. Okrem Dluholuckého a Plačkovej odpovedali na naše otázky aj nutričná špecialistka Judita Tkáčová a mykológ Ján Červenka, predseda Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV.
V texte sa dozviete:
1. Ktorými hubami sa ľudia na jeseň najčastejšie otrávia.
2. Aké jedlé huby si najčastejšie mýlime s nebezpečnými.
3. Či môžu aj jedlé huby za určitých okolností spôsobiť otravu.
4. Ktorá huba na našom území je najnebezpečnejšia.
5. Prečo sa po niektorých hubách nesmie piť alkohol.
7. Ako by mala vyzerať prvá pomoc.
8. Pre ktoré skupiny ľudí je otrava najnebezpečnejšia.
9. Či je vhodné, aby jedli huby aj deti.
