Porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD) niekedy znamená zmeškané dôležité stretnutia aj odloženie povinností na neurčito. Roztržitosť, ťažkosti s dodržiavaním pokynov aj zábudlivosť ústia do pocitu vystresovanosti.
„Keď niekto povie, že ‚stres zhoršuje moje symptómy‘, myslím, že existuje pomerne rozsiahla literatúra s príkladmi, že sa to naozaj deje. Tiež som počula príbehy o tom, ako príznaky ADHD môžu vytvárať stres,“ hovorí klinická psychologička Desiree Weems Murrayová z Centra podpory zdravia a prevencie chorôb.
Aj klinická psychologička a profesorka psychiatrie na Washingtonskej univerzite Margaret Sibleyová si myslela, že ľudia s ADHD pociťujú najväčšiu úľavu od príznakov počas období nízkeho stresu. Zistila však, že je to skôr kontraintuitívne.
Jej nová štúdia totiž ukázala, že príznaky sa zmiernili práve v období akútneho stresu.
„Pacientom s ADHD sa môže najlepšie dariť, keď musia čeliť situácii. Termíny môžu pôsobiť užitočne, alebo keď sú veci naliehavejšie, dokážu byť najproduktívnejší a dostať sústredenie na maximum,“ vysvetľuje pre The Guardian hlavná autorka štúdie.
O ADHD
Porucha pozornosti s hyperaktivitou je jednou z najčastejších porúch duševného zdravia u detí. Na celom svete sa týka približne sedem percent ľudí do 18 rokov, pričom mnohí z nej „nevyrastú“.
Členka predstavenstva Austrálskej asociácie odborníkov na ADHD Alison Poultonová vysvetľuje, že niektoré deti si počas dospievania, vytvoria stratégie, ktoré môžu spôsobiť, že príznaky poruchy budú oveľa menej zjavné. Niektorí dospelí preto nemusia spĺňať dostatok diagnostických kritérií, pretože sa naučili účinné stratégie zvládania.
„Napríklad na otázku, či často strácajú veci potrebné na plnenie úloh alebo vykonávanie činností (napríklad kľúče, okuliare alebo telefón), môžu odpovedať ‚nie‘. Je to však preto, že kľúče si vždy dajú na ten istý háčik hneď, ako prídu domov, a mobilný telefón alebo okuliare majú na šnúrke na krku,“ píše na odbornom portáli The Conversation.
Iní sa zas mohli naučiť kontrolovať niektoré impulzívne sklony. Stále však môžu vykazovať funkčné poruchy súvisiace s ADHD.
Lektorka z University of Sydney pripomína, že táto porucha sa kedysi považovala výlučne za ochorenie detského veku a diagnostické kritériá sú tendenčne zamerané na identifikáciu hyperaktívnych chlapcov.
„Kritériá sú menej použiteľné pre dospelých, v dôsledku čoho sa dospelí, ktorí sa liečili v detstve, ale už nespĺňajú všetky diagnostické kritériá, môžu považovať za osoby s ADHD ‚v remisii‘, aj keď naďalej pociťujú ťažkosti súvisiace s poruchou,“ dodáva s tým, že celosvetovo spĺňa všetky diagnostické kritéria pre ADHD okolo päť percent detí a 2,5 percenta dospelých.
Fluktuácia
Sibleyová v predchádzajúcej štúdii z roku 2022, skúmala dáta 600 pacientov s ADHD počas šestnástich rokov, počnúc detstvom. Údaje čerpala z Národného inštitútu duševného zdravia.
Ukázalo sa, že niektorí ľudia s ADHD fluktuujú medzi obdobiami s vyššou a nižšou intenzitou príznakov. Psychologička sa preto v novom výskume rozhodla opätovne preskúmať údaje, aby zistila, aké okolnosti vyvolali ústup symptómov.
V štúdii uverejnenej v časopise Journal of Clinical Psychiatry identifikovala tri rôzne skupiny pacientov s ADHD:
- tých, ktorí zažívali obdobia bez príznakov,
- tých, u ktorých nastala čiastočná remisia,
- tých, u ktorých symptómy ADHD zostali v priebehu času stabilné.
Ľudia z prvej skupiny nemali príznaky práve v období, keď zažívali stres. Podobne to bolo aj u druhej skupiny, ktorá mala tiež vyššiu pravdepodobnosť výskytu úzkosti. Pacienti v danom čase pravdepodobne reagovali lepšie, pretože pocit naliehavosti mohol viesť k hyper sústredeniu - stavu intenzívnej koncentrácie.
Portál ksebe.sk, ktorý sa zameriava na duševné zdravie píše, že ľudia s ADHD majú problém kontrolovať, na čo sa sústreďujú.
„Niektoré úlohy môžu byť pre ich sústredenie ťažšie, zatiaľ čo iné ich môžu úplne pohltiť,“ vysvetľuje. Problémom je, že tento stav môže vyústiť do ignorovania povinností alebo obmedzovania sociálnych interakcií.
Úzkosť a ADHD
Viac ako polovica dospelých s ADHD tiež pociťuje úzkosť. Nová štúdia však ukazuje, že to nemusí byť vždy zlé.
„Úzkosť a impulzívnosť môžu byť u ľudí s ADHD extrémnejšie, ale vyrušujú sa takým spôsobom, že ani jedna z nich nie je tak problematická, ako by mohla byť sama o sebe,“ hovorí Sibleyová.
Zároveň poukazuje na to, že viaceré štúdie zistili, že deti s ADHD a úzkosťou lepšie reagujú na behaviorálnu liečbu, ako je kognitívno-behaviorálna terapia, ako deti, ktoré majú len poruchu.
Znižovanie stresu
Aj keď niektorým osobám s ADHD počas stresového obdobia príznaky vymiznú, dlhodobý stres nie je výhodný ani pre nich. Výskumy ukazujú, že to môže viesť k problémom so spánkom, čo môže zhoršiť reakciu tela na stres a zvýšiť riziko vzniku zápalu. To následne môže zhoršiť príznaky ADHD, či prispieť k poruchám imunitnej regulácie.
Odborníci z Asociácie pre poruchu pozornosti (ADDA) radia nájsť si čas na preskúmanie rôznych techník pre zvládanie stresu, ako sú cvičenie, meditácia, dychové cvičenia, písanie si denníka či vyhradenie si času pre seba. Niekomu stačí na dosiahnutie lepších výsledkov skombinovať dve alebo tri z nich.
ADDA odporúča aj pravidelné cvičenie, pretože výskum ukazuje, že okrem udržiavania fyzického zdravia pomáha chrániť aj pred negatívnymi dôsledkami stresu.
Z rôznych foriem meditácii je vhodná mindfulness, ktorá učí uvedomovať si, čo cítime a vnímame v prítomnom okamihu. Tiež je zistené, že znižuje vnímaný stres a úzkosť. Nervový systém môžu pomôcť upokojiť dychové cvičenia, pri ktorých sa učíme prejsť k dýchaniu brušnému.
Zapisovanie vlastných myšlienok, pocitov a zážitkov do denníka môže podľa odborníkov z ADDA pomôcť lepšie identifikovať spúšťače stresu a neužitočné myšlienky či vzorce správania.
Zdroje:
DOI: 10.4088/JCP.24m15395
DOI: 10.1176/appi.ajp.2021.21010032
DOI: 10.1016/j.psychres.2022.114423
DOI: 10.3390/biomedicines9101313
DOI: 10.1016/j.edurev.2015.12.004
