V korporátoch, médiách aj v kaviarni. Kde pracujú ľudia, ktorí navštevujú psychiatra?

„No a napríklad si najala, milí novinári, aj takých dvoch, ktorí boli v psychiatrickej liečbe, ambulantnej. Bibiana je inštitúcia pre deti,“ povedala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) počas tohtotýždňovej tlačovej konferencie pred svojim odvolávaním v parlamente.

Hoci jej cieľom bolo najmä kritizovať bývalú riaditeľku inštitúcie, zaútočila na veľkú skupinu ľudí s duševnými poruchami.

Po medializácii jej výroku vydali stanoviská viaceré organizácie vrátate Ligy za duševné zdravie či občianskeho združenia Psychiatria nie je na hlavu . Opozičné poslankyne Zora Jaurová a Lucia Plaváková (PS) na ministerku dokonca podali trestné oznámenie, výbor Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Slovenskej lekárskej spoločnosti podáva podnet na prešetrenie týchto vyjadrení na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, verejného ochrancu práv a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Svojimi osobnými príbehmi s liečbou duševných ochorení prispeli na sociálnych sieťach aj známe osobnosti ako speváčka Zuzana Smatanova či František Košarišťan známy ako Fero Joke.

Všetci upozorňujú na to, že znevažovanie duševných porúch je neprípustné a vedie k tomu, že sú ľudia pre svoje zdravotné ťažkosti vylúčení z verejného života a diskriminovaní v práci.

Odborníci pritom opakovane potvrdzujú, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sa liečia na najrozšírenejšie formy duševných ochorení, môžu úplne alebo takmer úplne vykonávať akékoľvek povolanie.

Denník SME hovoril s viacerými respondentmi, ktorých príbehy ukazujú, že jedným z najväčších nepriateľov ľudí s duševnými poruchami je nepatričná stigmatizácia. Pri rešpektujúcom prístupe môžu pracovať na akýchkoľvek pozíciách.

Hovorím s každým, kto sa chce porozprávať

„Prvé tri roky som o mojej diagnóze otvorene nehovorila takmer nikomu, veľmi som sa hanbila. Potrebovala som najprv sama prekonať negatívne mýty o duševnom zdraví, ktoré mi spoločnosť vsugerovala,“ vraví 33-ročná Ivana Kriek, ktorá je momentálne na materskej dovolenke, no od roku 2016 pracuje pre medzinárodný technologický korporát Accenture ako IT testerka. Depresívna poruchu jej diagnostikovali rok od nástupu do tohto zamestnania.

„Keď sa po vypuknutí pandémie v roku 2020 v dôsledku sociálnej izolácie môj duševný stav zhoršil a mesiac som bola práceneschopná, povedala som o mojich ťažkostiach tímlíderke,“ vraví Kriek a reakciu nadriadenej opisuje ako rešpektujúcu.

Spoločnosť, v ktorej pracuje, má vo všeobecnosti vysokú firemnú kultúru, ktorá svojich zamestnancov scitlivuje na rôzne spoločenské témy, od LGBTI+ cez ekológiu a udržateľnosť až po duševné zdravie.

„Naša firma má HR oddelenie, kde odovzdávam priepustky od lekára, čiže ak by som sa sama nerozhodla verejne hovoriť o duševnom zdraví, tak kolegovia a priamy nadriadený by sa ani nedozvedeli, že som bola u psychiatričky,“ vysvetľuje. Ona sa však rozhodla o svojich zdravotných ťažkostiach hovoriť verejne.

„V lete 2020 som prevzala vedenie v Občianskom združení Psychiatria nie je na hlavu. Od tohto momentu hovorím o duševnom zdraví otvorene s kýmkoľvek, kto sa chce o tejto téme so mnou porozprávať,“ vysvetľuje. V práci na seba prevzala aj rolu poradcu pre duševné zdravie.

„To znamená, že sa kolegovia môžu na mňa obrátiť, ak hľadajú nízkoprahovú pomoc a podporu. Keďže nie som odborníčka, neposkytujem psychologické poradenstvo, ale orientujem sa v systéme poskytovania starostlivosti o duševné zdravie, viem ich v prípade potreby nasmerovať k odborníkovi.“

Vyše 80 miliónov Európanov

Skúsenosť Kriek patrí k tým, ktoré možno považovať za pozitívne. Jej prípad však dobre ilustruje aj realitu rozšírenia duševných ochorení.

Podľa štatistík OECD trpí nejakou formou duševného ochorenia jeden zo šiestich obyvateľov krajín Európskej únie. To je zhruba 84 miliónov ľudí. Najčastejšie sa v populácii Európanov a Európaniek vyskytujú úzkosť, s ktorou má skúsenosť až 25 miliónov ľudí, a depresia. S tou sa potýka až 21 miliónov ľudí.