Vyhorenie je vlastne úplné vyplienenie všetkých zdrojov energie človeka - strata nadšenia, motivácie, ideálu. Ide o príznaky podobné iným poruchám psychického stavu, napríklad neuróze či depresii. Najväčšie nebezpečenstvo je v tom, že zhoršovanie stavu neprebieha zo dňa na deň, ale veľmi postupne a nebadane. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Burn out postihuje lekárov, zdravotníkov, sociálnych pracovníkov, ale ohrozuje aj učiteľov, pilotov, policajtov, kňazov, právnikov, žurnalistov
Do ordinácie lekára vošla vozičkárka. Po desiatich minútach vyšla do čakárne, kde sa usedavo rozplakala: "Spýtala som sa len, za akých okolností by som mohla mať dieťa. A on mi povedal, buďte rada, že preleziete z vozíka na posteľ, veď vy by ste sa o to nevedeli postarať."
Čo sa to stalo s človekom, ktorý pred rokmi s nadšením nastúpil do nemocnice, neustále študoval, zvládol prvú aj druhú atestáciu, svojim pacientom bol k dispozícii 24 hodín denne? Prečo je po rokoch úspešnej praxe na pacientov alergický, vyšetruje ich ako na bežiacom páse, predstavujú preňho nutné zlo?
Kde sa berie ten cynizmus
Podľa prieskumu Slovenskej lekárskej komory viac ako polovica opýtaných lekárov pociťuje na sebe tzv. syndróm vyhoretia - burn out.
"Lekár prestane zvládať emocionálnu záťaž z vyčerpávajúcej práce, denného styku s trpiacimi ľuďmi, proti svojej vôli stráca pocit zodpovednosti, ovládne ho apatia. Prestáva mať súcit s utrpením, čo by mala byť nevyhnutná výbava lekára. Dôsledkom je aj to, že lekár alebo sestra sa javia pacientom ako cynické a ľahostajné osoby," hovorí psychiater MUDr. Petr Nawka.
"U lekára v našich pomeroch, ktorý sa opakovane dostáva do situácie, že nemôže pre pacienta niečo urobiť, lebo mu chýbajú lieky, lebo zlyhávajú prístroje a že vedomosti, ktoré má, sú úplne zbytočné, nemôžete čakať, že s vami bude so zanietením preberať každý váš problém," hovorí 45-ročný internista.
Ľudia, ktorým hrozí vyhorenie, často so zdesením zisťujú, že sú schopní pocitov a myšlienok, ktoré by u seba nečakali. Stávajú sa ľahostajní a cynickí.
Prežívajú pocity osobného neúspechu a zlyhania, bezmocnosť a beznádej, strácajú sebadôveru. V extrémnych prípadoch to môže viesť až k duševnej chorobe či k myšlienkam na samovraždu. Človek, ktorý "vyhasol", sa cíti emocionálne vyprázdnený, je podráždený a nervózny.
Ľudia trpiaci týmto syndrómom sú náchylní na úrazy, ľahko ochorejú, sťažujú sa na bolesti hlavy, pocity nevoľnosti, napätie svalov, bolesti v krížoch. Často prežívajú chronickú únavu a nespavosť. Mnohí ľudia sa snažia tieto problémy riešiť alkoholom, cigaretami, hltaním liekov či prejedaním sa.
Syndróm vyhasnutia je psychologickým mechanizmom, ktorému sa u nás málo profesionálne venuje. Existujú síce efektívne spôsoby, ako tento jav odstrániť, ale u nás sú zatiaľ v plienkach alebo na ne nie sú peniaze.
Kto je najviac ohrozený
Syndróm vyhorenia je príznačný najmä pre tzv. pomáhajúce profesie, sú to lekári, zdravotné sestry, psychiatri, psychológovia, sociálni pracovníci, ale ohrozuje aj učiteľov, pilotov, policajtov, kňazov, právnikov, žurnalistov.
Samozrejme, nie každý, kto pracuje v týchto profesiách, skončí syndrómom burn-out. Je však dobré poznať príčiny, včas rozpoznať príznaky a urobiť nápravu. Úplne najlepšie je naučiť sa predchádzať vzniku tohto ochorenia. Pokúsime sa vám poradiť v dnešnej prílohe.
