FOTO - ARCHÍV SME
Má necelých tridsať a tvrdí, že utrpenia, ľudskej bolesti, cudzej aj vlastnej bezmocnosti zažila viac ako na jeden ľudský život.
"Sestra je svedkom strašných obrazov, ktoré ju prenasledujú až do konca života. Všetko, čo som zažila v službách, som si doma odplakala. V noci som nemohla spávať, keď som zavrela oči, videla som ľudí utrápených bolesťou. Vrchná mi stále hovorievala, že mi rodičia mali ruky vykrútiť, keď som si podávala žiadosť na zdravotnícku školu. Mala pravdu," spomína bývalá sestrička na intenzívnej jednotke. Dnes pracuje ako sestra v detských jasliach.
"Nezvládla som to. Psychicky som na to nebola pripravená. Niektoré prípady mám dodnes pred očami, neviem to zahnať, aj keď nás to učili. Potrebovala som sa vyrozprávať, ale nikto ma nechcel počúvať."
"Raz doviezli ženu, ktorá vyskočila z okna aj s dieťaťom v náručí. Mala rozdrvenú lebku, štvorročné dievčatko bolo mŕtve na mieste. Celé dni som myslela na to, prečo to tá úbohá žena urobila. Kolegyne sa o tom so mnou nechceli rozprávať. Vrchná sestra vraví - máme sa vedieť vciťovať, ale nie súcitiť. Nebabrať sa v tom zbytočne. Najťažšie boli chvíle, keď som musela pacienta, ktorého som dlhšie poznala, pripravovať na odvoz do márnice. Snažíte sa robiť to mechanicky, na nič nemyslieť, ale myšlienky vám utekajú. Na ruke je infúzna hadička, ktorú ste tam pred pár hodinami dávali. Tak dlho ste museli hľadať dobrú žilu, aby ho to nebolelo a teraz už len tie zápästia zviažete obväzom, nech nelietajú, keď budú telo odvážať.
Bol tu jeden podnikateľ. Žili vraj krásne. A zrazu bác. Srdce nevydržalo. Ležal tu napojený na prístroje tri dni. Chodila za ním manželka, tri deti, najmenšie malo niekoľko mesiacov, raz som ju nechala dojčiť u nás v izbe. Neprebral sa."
Nespavosť, ťažké sny, nočné mory, stabilnú únavu zo služieb začala Petra riešiť tabletkami a alkoholom.
"Keď ma preložili na pohotovosť, začala som byť na pacientov alergická. Stal sa zo mňa cynik, začala som si pacientov deliť do rôznych skupín s posmešnými prezývkami. Vypasenci, neduživci, otravovači a ešte mnohé nezverejniteľné. Prichádzali na mňa sťažnosti. Nechcela som, aby sa zo mňa stal netvor s otupenými citmi.
Dnes som spokojná. Stále tvrdím, že práca zdravotnej sestry je krásna. Ale ja by som ju už nikdy nechcela robiť." (uj)
Obrázok z bratislavskej nemocnice
Na centrálny príjem príde muž, ktorý má pol ruky odrezanej cirkulárkou. Jeho sprievodca zaklope na úrazovú ambulanciu. Prvá otázka sestričky: máte kartičku poistenca? Druhá otázka: je vám zle? Hrdinská odpoveď znie, nie. "Tak si počkajte," reaguje zdravotná sestra. "Tak takáto som bola aj ja," hovorí Petra.
