FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Ako teda vyzerá láska ich očami?
Pozrime sa, ako to vyzerá vnútri od prvej schôdzky.
Adrenalín v krvi prudko stúpa, zorničky sa rozširujú a srdce bije ako o preteky. On aj ona sa ľahko červenajú, trošku sa potia a žľazy na hlave produkujú viac mazu, takže vlasy sú žiarivejšie. Už pri spomienke, mozog produkuje nezvyčajné množstvo dopamínu, ktorý spôsobuje pocit šťastia.
Na druhej schôdzke sa rozpúta v organizme doslova búrka chemických reakcií. Mozog je zaplavený hormónmi a telo dostane ďalšiu dávku dopamínu. Chemický koktajl z norepinefrínu a fenyletylamínu privádza do stavu blaženosti.
Je to lepšie ako zjesť niekoľko čokoládových tyčiniek - hoci chemické reakcie organizmu sú podobné.
V intímnej atmosfére, napríklad pri večeri pri sviečkach telo produkuje oxytocín. Jeho hladina stúpa s každým dotykom.
Spomienky na partnera vyvolávajú stále vyššiu produkciu chemických látok, ktoré navodzujú stav blaženosti. Nastáva absolútny stav zamilovanosti. Rovnako ako ľudia závislí na drogách, aj zamilovaní stále potrebujú vyššie dávky dopamínu, oxytocínu, fenyletylénu a ďalších chemických látok.
To však organizmus dlhší čas nevydrží.
Postupne začína týchto látok produkovať stále menej a menej. Túžba po tom, aby sme boli stále spolu, mizne.
Láska slabne, vytráca sa. Vedci vtedy tvrdia: Ide o normálne pôsobenie chemických procesov.
Môže však nastať aj ďalšie štádium - kvalitatívne odlišné, ale rovnako príjemné - telá začnú produkovať endorfíny, ktoré prinášajú príjemný stav upokojenia tela a mysle. Nie je to už vášeň ako na začiatku, je to omnoho stabilnejšia chemická reakcia. Aj v tomto štádiu môžu mať ľudia pocit, že nemôžu bez seba žiť. Endorfíny môže telo produkovať veľmi dlho, a preto tento typ lásky môže byť omnoho stálejší - je to možno tá pravá láska na celý život. (uj)
