Príklad optického prekrytia kompostu kríkom, popínavým poratsom alebo živým plotom, vhodné je tienenie blízkym stromom.
Bioregulátor v horných vrstvách urýchli dozrievanie.
Upevnenie bočných dielov o kovovú tyč zahĺbenú v zemi.
Rohový hranol môže mať vyfrézovanú drážku alebo ho poskladáme z viacerých líšt.
Dávne umenie obohacovania pôdy živinami za dlhé roky len málo zmenilo pracovné postupy. Lepšie poznanie procesov prebiehajúcich kompostovaním a azda aj použitie niektorých bioregulátorov na urýchlenie a skvalitnenie procesu neubrali najväčšie devízy - dominantnú úlohu prírody, jednoduchý postup a neškodný výsledný produkt. Tým je čoraz vzácnejšie prírodné hnojivo, s vyváženou skladbou živín.
Do kompostu môžeme zužitkovať väčšinu záhradného odpadu a tiež veľkú časť organického odpadu z domácnosti, najmä z kuchyne. Obyvatelia rodinných domov tak môžu aj ušetriť dosť peňazí, a navyše sa tak menej zaťažuje životné prostredie.
Voľné kompostovanie
Tam, kde máme stály väčší prísun surovín, môžeme ich kompostovať voľne, na väčšej, spravidla hranatej hromade. Je dobré mať nablízku dosť miesta na zhromažďovanie surovín, ktoré striedaním vrstiev kladieme na kompostovaciu hromadu s plochým vrcholom.
Po dozretí kompostu ho preosejeme, vyzretý použijeme pod výsadbu, na prihnojenie drevín a podobne. Prípadný nadbytok odložíme chránený pred zvetraním, aby sme ho mohli použiť napríklad na výsadbu neskorších sadeníc.
Užitočný kompostér
Kompostér je zariadenie na kompostovanie, ktoré v záhrade pôsobí estetickejšie, ako voľne založený kompost, najmä však šetrí miesto a zrýchli proces kompostovania. Podľa veľkosti záhrady je lepšie použiť viacero kompostérov. Menšie kompostéry sú výhodnejšie aj preto, že sa v nich lepšie odvetráva kompostovaný materiál a lepšie sa kontrolujú prebiehajúce procesy. Ak je proces rozkladu prirýchly alebo naopak zrenie pomalé, môžeme to účinnejšie napraviť.
Kompostéry môžeme mať na jednom mieste jednu sezónu, spravidla do vyzrenia kompostu. Potom ich premiestnime na iné miesto. Aj takto nepriamo skvalitníme pôdu pod kompostérom. Najpraktickejší je kompostér vyrobený z odnímateľných dielcov. Tak ich dokážeme najjednoduchšie plniť, vyprázdňovať, prípadne manipulovať s obsahom v priebehu procesu kompostovania.
Okrem výhodných odnímateľných strán zjednoduší prácu aj možnosť postupného zvyšovania bočníc, podobne ako sa skladá „švédska debna“ v telocvični. Kompostér môžeme položiť na voľnú rovnú plochu alebo nad vykopanú širšiu plytšiu jamu.
Vhodný materiál
Naspodku by mala byť vrstva hrubšieho materiálu, ktorý bude prepúšťať dostatok vzduchu do vyšších vrstiev. Použijeme konáre zo zimného rezu stromov. Na ne striedavo kladieme rozličné typy odpadu - lístie, pokosenú trávu, vňať zo zeleniny, kuchynský odpad, pretrhanú burinu s nevyvinutými semenami a bez koreňov u tých typov, ktoré sa podobne ako pýr nimi rozmnožujú.
Zmes nemusíme prehadzovať na zlepšenie zrenia, stačí, keď je rovnomerne rozložená a vyrovnaná do vrstiev. Ako materiál je výhodné napríklad drevo zo stavebného odpadu.
Výroba kompostéra
Kvalitnejšie drevo by sme mali upraviť ochrannými ekologickými nátermi a nátery pravidelne obnovovať, inak v agresívnom prostredí kompostoviska samo podľahne rozkladu.
Dobré sú aj mrežové kovové diely, nároky na ich údržbu sú menšie. Optimálnym materiálom by boli dosky z pevného plastu, aké sa používajú na sedacie časti lavičiek v parkoch.
Jednotlivé dosky kladieme do drážok v drevených hranoloch, najlepšie bukových alebo dubových, ktoré sú dostatočne upevnené v pôde. Hranoly zabezpečíme stiahnutím drôtu s očkami na koncoch, aby sa nerozchádzali. Namiesto hranolov môžeme použiť aj rohovníky urobené z dosiek podľa nákresu. Bočnice z pevných dielov upevníme aj o kovové rúry natlčené v zemi. (ľš)
