Ženeva 5. októbra (TASR) - Rozvojové krajiny môžu bojovať proti "globálnej epidémii" chronických ochorení prijatím nenákladných opatrení, ktoré v niektorých bohatých krajinách pomohli znížiť úmrtia na srdcové ochorenia až o 70 percent, uviedla dnes v Ženeve Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
V dnes zverejnenej správe pod názvom "Prevencia chronických ochorení - životná investícia" WHO upozorňuje, že takmer polovici všetkých úmrtí na srdcové ochorenia, rakovinu, infekcie dýchacieho traktu, mŕtvice a diabetes - ktorým tento rok podľahne 35 miliónov ľudí - sa dá zabrániť.
Rozvojové krajiny, kde dochádza až k 80 percentám úmrtí na chronické choroby (z toho polovica sú ženy), musia podľa WHO nasledovať príklad západných krajín predovšetkým v redukcii používania tabaku, soli, cukru a nasýtených tukov v potrave. Ako hovorí zástupkyňa generálneho riaditeľa WHO pre neprenosné choroby Catherine Le Gales-Camusová, dnes je vo svete "mohutná epidémia chronických chorôb a ak sa nič neurobí, bude sa šíriť ešte rýchlejšie a dramatickejšie".
Cieľom WHO je zabrániť úmrtiam 36 miliónov ľudí do roku 2015 znížením miery úmrtnosti na chronické ochorenia o dve percentá ročne. Táto méta je podľa WHO dosiahnuteľná. "Chceme zamedziť, aby ľudia zomierali v ranom veku, predčasne a v bolestiach na ochorenia, ktorým sa dá zabrániť," hovorí Robert Beaglehole, riaditeľ kampane WHO pre prevenciu zdravia a chronických ochorení.
Až 80 percentám všetkých srdcových chorôb, mŕtvic a prípadov diabetes typu 2, a vyše 40 percentám prípadov rakoviny sa dá zabrániť, uvádza sa v správe WHO.
Chronické ochorenia majú aj obrovský hospodársky dopad. Podľa odhadov WHO takéto choroby budú v nasledujúcom desaťročí stáť Čínu 558 miliárd dolárov (18,16 bilióna Sk), Ruskú federáciu 303 miliárd miliárd dolárov (9,86 bilióna Sk) a Indiu 237 miliárd dolárov (7,7 bilióna Sk).
Krajiny s nízkym a stredným príjmom, kde je epidémia najhoršia, si musia vziať príklad z rozvinutejších krajín. Treba predovšetkým zalarmovať verejnosť pred nebezpečím vysokej hladiny cholesterolu a vysokým krvným tlakom, čo sa ukázalo byť na Západe veľmi účinné.
Úmrtnosť na srdcové ochorenia tu v dôsledku osvety za posledných 30 rokov klesla o 70 percent, konkrétne v Austrálii, Británii, Kanade a USA. V Poľsku sa v 90. rokoch minulého storočia znížila o 10 percent ročne, pričom náklady boli minimálne. Krajina zaistila dostupnosť ovocia a zeleniny a zrušila dotácie na maslo, čím sa tento produkt dostal do konkurencie so zdravšími rastlinnými olejmi.
Ďalším významným faktorom prispievajúcich k vzniku chronických ochorení, najmä srdcového infarktu, je obezita. Podľa WHO trpí na svete nadváhou až obezitou viac než miliarda ľudí, čím môže počet úmrtí na infarkt stúpnuť na 1,5 miliardy za dekádu, varuje WHO.
Zvlášť nebezpečná je detská obezita; alarmujúcim faktom je, že až 22 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí nadváhou. WHO sa v súvislosti s týmto vývojom chystá rokovať s výrobcami nápojov a občerstvenia a dohodnúť s nimi akčný plán.
