„Žijeme tu v príjemnej virtuálnej dedine,“ hovorí architekt Ján M. Bahna. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Výraz domu s ateliérom vyjadruje názor jeho autora na obytné pracovné prostredie.
Väčšie pracovisko sa skladá z viacerých menších komunikačných stredísk. Výsledkom spoločnej práce v ateliéri sú spoločné architektonické projekty.
Pracovné prostredie sa stále viac stáva problémom komunikácie a zmena podmienok v ňom vyvolala nové požiadavky na komunikáciu. Jednou zo vzácnych možností je prispôsobiť osobný štýl života pracovnému do takej miery, že ich prienik tvorí jedno a to isté miesto, ktoré navyše vyhovuje požiadavkám celého tímu ľudí. V našom prípade hovoríme o ateliéri architekta Jána M. Bahnu.
„Donedávna sa pracovalo v uzavretom prostredí, ktorého cieľom nebolo odzrkadľovať duševnú prácu človeka. Postupne dospievame k tomu, že človek sa v práci musí koncentrovať, ale zároveň potrebuje aj komunikovať a relaxovať,“ hovorí Ján Bahna.
Hlavným heslom nového pracovného prostredia je flexibilita. No ako bude vyzerať „office budúcnosti“, nedokáže definovať ani človek, ani civilizácia vôbec. „Jasná je iba jedna vec,“ tvrdí pán Bahna, „pracovisko sa vždy bude meniť podľa požiadaviek doby, firmy, konkrétnych ľudí a určí základné predpoklady infraštruktúry, ktorej sa budeme musieť prispôsobovať.“
Elektronická cesta k nezávislosti
„Officom“ pána Bahnu je architektonický ateliér pre tím spolupracovníkov a študentov, kde sa rodia i rozpracovávajú rôzne architektonické myšlienky. Pracovné prostredie vytvoril v modernom dome, ktorý bol realizovaný pred dvoma rokmi. Samostatná polovička tvorí pracovisko, a v tej druhej sa žije a býva. V postate ide o univerzálny bytový priestor, ktorého kapacita je flexibilne využiteľná, mení sa podľa charakteru zákaziek i činností a zároveň dbá na možnosť plynulého postupu práce. Už výraz domu s ateliérom vyjadruje názor tvorcu na obytné i pracovné prostredie.
Vďaka elektronickej komunikácii už pracuje ateliér relatívne nezávisle. Istý čas sa s klientom architekt stretáva osobne a konzultuje, a v ďalšej fáze práce si už odovzdávajú všetky informácie elektronickou cestou. „Žijeme tu v takej virtuálnej dedine,“ vraví pán Bahna. „Šetrí to čas, človek sa vyhne dopravným zápcham, parkuje sa bez problémov, pritom sa pracuje v prírodnom prostredí a v malom, príjemnom kolektíve. Myslím si, že sa nám to podarilo do veľkej miery práve vďaka najnovším komunikačným technológiám.“
Ateliér na pomedzí
Architekti sú podľa slov pána Bahnu niekde na pomedzí biznisu a umenia. Keď prídu developeri a chcú komerčnú stavbu, vyžaduje to iný prístup ako u zákazníkov s intelektuálnejšou, kultúrnou požiadavkou.
Dlhoročné skúsenosti z oblasti architektúry a študovanie prác svetových architektov formovali požiadavky pána Bahnu na moderný ateliér. Predstavuje ho hala na spoločnú prácu, a v nej pre každého zvlášť riešený priestor, ktorý navodzuje dojem uzavretej pracovnej polohy. Samozrejme, nevyhnutná je ešte špecializovaná knižnica, a k tomu všetkému malá kuchynka a priestor pre komunikáciu.
Jedno veľké a veľa malých
„Kedysi sme mali krásny ateliér ŠPUO v podkroví, kde pracovalo asi 40 ľudí, komunikovalo a žilo sa tam dobre. Ľudia boli zohratí a už pred dvadsiatimi rokmi sme zažívali veľkopriestorovú kanceláriu, so všetkými výhodami i nevýhodami,“ spomína pán Bahna. Aj preto jeho ateliér nemá ani dnes problém zosúladiť priestorové požiadavky s individualitou osobností. Pracovisko sa skladá z množstva akýchsi malých komunikačných stredísk. Tieto navzájom komunikujú podľa potreby. „Ak chce byť firma prosperujúca a dobrá, musí si poctivo budovať imidž. V každom prípade k nej patrí príjemné pracovné prostredie a spoľahliví, zohratí zamestnanci ,“ dodáva pán Bahna.
FOTO – ARCHÍV J. M. BAHNU
