Aj nepraktický nábytok dodáva firme imidž

Zariadenie pracoviska dotvára firemnú kultúru a ponúka zamestnancovi istý pracovný štýl. „Imidž firmy sa vždy odvíja od jej zamerania a konkrétnej náplne práce v nej,“ hovorí Ing. arch. IRENA DOROTJAKOVÁ.Sú zmeny v spôsobe zariadenia firiem oproti minulosti veľké?

„U nás sa administratívne budovy dlhé roky budovali bunkovým systémom. Ak si dnes firma prenajme priestory v takejto budove, môže postupovať dvomi spôsobmi – buď priestory zrekonštruuje a vytvorí otvorený veľkopriestor, alebo rieši systém práce v rámci pôvodných buniek. Práve v takom prípade môže byť zariadenie síce v najnovších trendoch, ale jeho mobilnosť a variabilita sa nedajú v celom rozsahu uplatniť. Navyše, ľudia sú u nás neradi priebežne kontrolovaní vedením a zároveň rušení kolegami pri práci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tak neochotne prijímajú veľkopriestorové kancelárie.“

Ktoré sú najčerstvejšie trendy kancelárskeho zariadenia?

„Pretrvávajúcim trendom je dynamická kancelária – takzvaná kancelária na kolieskach, ktorá si skutočne vyžaduje nové, mobilné a polohovateľné systémy nábytkov. Každý pracuje určitým spôsobom, pri práci vykonáva viacero typov činností. Niekedy potrebuje diskutovať so skupinou ľudí, inokedy sa naopak izolovať od okolia. Mobilný nábytok umožňuje meniť zostavy stolov a stoličiek podľa aktuálnej potreby.“

Aký typ kancelárie sa považuje za dynamický?

„Keď sa rozloženie zariadenia môže vo všetkých priestoroch kancelárie rýchlo a ľahko meniť, podporuje dynamiku práce. Nábytok je zvyčajne na kolieskach a jeho súčasťou sú univerzálne prvky, napríklad pracovné alebo podľa potreby rokovacie stoly.“

Je u nás nový spôsob zariaďovania už bežný?

„Pravdu povediac, nie. Potrpia si naň väčšinou firmy so zahraničnou účasťou, aj to také, ktoré ho už odskúšali inde vo svete na svojich pobočkách. Často sa v nich nepretržite pracuje, a práve firemná kultúra by mala napĺňať všetky atribúty moderného pracovníka: zaujímavú prácu, príjemné prostredie aj finančnú motiváciu. Ak ide vedeniu o dlhodobú existenciu firmy, dbá aj o zviditeľnenie svojej filozofie, a aj o zariadenie ,na úrovni‘.“

Ak zariadenie novej dynamickej firmy znamená aj novú filozofiu, možno použiť v novom priestore staré zariadenie?

„Niekedy je využitie starých nemobilných zostáv v nových priestoroch nemožné, inokedy sa dá časť zariadenia využiť. Starým nepraktickým systémom nábytku sa nový imidž firmy ťažko realizuje. Je priam nereálne, aby začínajúca firma zariaďovala svoje priestory celkom novým nábytkom v najnovšom trende. Ak však ide o zabehnutú, zdravú firmu s kreditom, je vyslovene trápne, ak zamestnanci vo firme sedia za nekvalitným a nekombinovateľným nábytkom z osemdesiatych rokov.“

Ako má vyzerať štandardné miesto zamestnanca vo firme?

„V podstate toho nie je veľa – intímne pracovisko pre jedného pracovníka sa skladá z dobrej stoličky, stola, miesta na počítač a na odkladanie vecí, a aspoň malej príručnej plochy, kde sa dá v prípade potreby debatovať. Na naše pomery to občas bývajú nesplniteľné požiadavky.“

Sú rozdiely v „kancelárskej kultúre“ v jednotlivých západných krajinách?

„Zvlášť veľké nie sú, nie je to záležitosť národa alebo krajiny. Čo sa týka dizajnu nábytku, dajú sa vysledovať akési nuansy. V škandinávskom nábytku napríklad prevláda prírodný aspekt, nábytok má humánnejší dizajn. Taliansky nábytok obsahuje škálu od absolútneho štandardu po nadštandardnú eleganciu s dyhou a koženými detailmi. Nemecký a švajčiarsky nábytok bazíruje na jednoduchosti a funkčnosti. Zaujímavé je, že kým v minulosti sa kancelársky nábytok používal výlučne v administratívnych priestoroch, dnes ním môžete pokojne zariadiť aj domácu pracovňu a nemusíte sa v nej cítiť ako v kancelárii.“

Rozlišuje sa spolu s typom nábytku aj typ práce?

„V svetových trendoch skôr nie, preferuje sa univerzálny nábytok. Ale myslím si, že v našich podmienkach je stále snaha odlíšiť šéfovské zariadenie od toho nešéfovského. V zabehnutých firmách skreditom však šéfovi musí byť jasné, že niekoľkomiliónové zariadenie jeho vlastnej kancelárie, a naopak, nekvalitné pracoviská jeho zamestnancov, to nie je to ,pravé orechové‘.“

Čo je teda účelom zariadenia firmy? Do akej miery môže zasiahnuť jednotlivec do koncepcie vopred navrhnutého priestoru?

„V práci trávi väčšina z nás tretinu života, a tak je veľmi dobré, ak má pracovné prostredie svoju harmóniu, a firma vybudovanú vlastnú kultúru, takzvanú corporate identity. Individuálne dotvorenie pracovného priestoru je prirodzenou vecou, pokiaľ človek neobmedzuje seba ani okolie. To, ako sa celkovo presadzuje na pracovisku firemná kultúra, však vždy závisí od ľudského faktoru, konkrétneho spôsobu intepretácie a miery kultivovanosti firmy.“ EVA ANDREJČÁKOVÁ