
Ošetrenie rezu drevenou špachtľou

Zahladenie rany po pilke

Správne rezanie konára

Rez hrubších konárov zanechávajúcich väčšie rany

Rez tenších halúzok nad púčikom
Rast novej halúzky nad rezom

FOTO SME – ĽUBOMÍR ŠIMNA
Najvýraznejší rez ovocných drevín robíme v predjarnom období, kým sa stromy neprebudili z obdobia vegetačného pokoja. Rany po reze sa zvyčajne dobre zhoja. Nesprávne urobený rez je však rovnako nebezpečný ako rez tupým nástrojom. Ten nezabezpečí dobré vyhojenie rany a môže sa pričiniť aj o predčasné uhynutie stromu.
Malé rany
Najlepšie sa hoja, keď sú urobené rezy na správnom mieste. Ako zobrazujú kresby v hornom rade, rezy nad rastovým pukom robia záhradkári v rozličnej vzdialenosti od puku, ako aj v rôznych uhloch. Kresby v dolnom rade znázorňujú, aké následky prináša nesprávne zvolený rez.
Kvalitne urobený rez znázorňuje obrázok označený písmenom A. Ostatné rezy zanechali zbytočne veľké drevnaté časti, ako v prípade C. Malou vzdialenosťou od puku sme ho poškodili a rast sa zabezpečil z nižšie položeného puku.
Malé rany sa robia najmä pri prerezávaní broskýň. Rez v období kvitnutia môže ochudobniť o živiny, ktoré už prúdia v konároch. Vhodnejší čas je pred nalievaním pukov. Po reze je dobré postriekať strom 0,6-1 % roztokom Kuprikolu, ktorý zamedzí rozšíreniu nákazy čierneho glejotoku cez otvorené ranky.
Keď sme orezávali broskyňu v neskoršom štádiu so zárodkami zelených lístkov na pukoch (štádium myšieho uška), nepoužijeme meďnatý prípravok proti kučeravosti, lebo lístky by odpadli. V tomto štádiu lepšie účinkuje hĺbkový prípravok Sillyt 65.
Veľké rany
Vzniknú po reze veľkých hrubších konárov. Hoja sa zdĺhavejšie, preto by mali byť po reze zavčasu ošetrené. Hojenie neovplyvňuje len veľkosť rany, ale aj jej tvar a povrch. Preto použité nástroje musia byť dostatočne ostré a pílky musia mať vhodne zvolenú veľkosť zubov.
Na kresbách je optimálny rez pod označením J – vytvoril najmenšiu reznú plochu, má správny sklon. To dáva predpoklad, že rana sa čoskoro zahojí. Po odlomení konára sa nesmie drevina vylúpnuť, obr. H, (rez hrubších častí by mali robiť dve osoby), napílenie zospodu, ktoré opraví predchádzajúcu chybu, zvyšuje plochu hojacej sa dreviny, obr. I. Znázornenia pod označením K okrem toho že sú neestetické, zvyšujú riziko rozšírenia chorôb v odumretej kôre a drevnej hmote na zdravé drevo.
Zásady ošetrenia rezu
Obrázok 1 znázorňuje nasadenie pílky zospodu tesne nad konárový krúžok (3). Keby sme ju nasadili zvrchu, rana by bola veľmi veľká (ako na obrázku G). Tým by sa stratilo množstvo živín na vytvorenie závalu, kalusu. Veľké konáre vopred pred definitívnym rezom odľahčíme dvojitým rezom (1,2). Tak nevznikne zaštiknutie rany (H).
Rana po reze pílkou ostane drsná a nasáva počas daždivých dní vlhkosť. Preto ju musíme žabkou, špeciálnym ostrým širokým a zahnutým záhradníckym nožom (obrázok 2), zahladiť.
Ranu potom zatrieme plochou, najlepšie plastovou alebo drevenou, špachtľou krycím náterom (3). Najlepší je štepársky vosk, proti zasychaniu je náhradou aj náter vodou riediteľnou farbou svetlejšieho odtieňa. Na tmavší odtieň primiešame prášok z dreveného uhlia.
Ihličnaté stromy si liečia otvorené rany vylučovaním živice smrekovej, ktorá je aj hlavnou zložkou štepárskeho vosku. Väčšie množstvo vosku si môžeme pripraviť z 500g smrekovej živice, 250g včelieho vosku, 150g kolofónie, 50g ľanového oleja (alebo baranieho loja) a po rozvarení pridaním 50g teplého 96 % liehu. Tým sa bude dať vosk natierať aj za studena. Vosk vydrží na strome asi rok, pridaním lanolínu sa trvanlivosť neobmedzene zvýši.
ŠTEFAN CHLEBÍK
Kresby – autor