Deti neznášajú večné napomínanie rodičov, aby sa teplo obliekli. Vedci však teraz dokázali, že chlad súvisí s nepríjemným ochorením - nádchou, ktorej sa potom ťažko zbaviť.
FOTO - ARCHÍV
Naše babičky mali naozaj pravdu. Daj si tielko, teplé ponožky, maj nohy v teple, to patrí vari ku každodennému slovníku všetkých rodičov po celé generácie. Hoci chlad a nádcha sa vždy dávali do súvislosti, doposiaľ chýbala štúdia, ktorá by dokázala, že nádcha skutočne súvisí s chladom. Niektoré predchádzajúce výskumy dokonca tento vzťah popierali. Teraz však vedci majú dôkaz podporený výskumom, že medzi nádchou a chladom je súvislosť.
Na výskume centra pre nádchový výskum v britskom Cardiffe sa zúčastnilo 180 dobrovoľníkov. Polovica účastníkov vložila bosé nohy na 20 minút do nádoby so studenou vodou, zvyšná časť do prázdnej nádoby. 29 percent z tých, ktorí si nohy máčali v studenej vode, dostalo do piatich dní nádchu, v kontrolnej skupine zvyšných dobrovoľníkov sa nádcha objavila len u deviatich percent.
"Keď sa medzi ľuďmi objaví nádcha, mnohým sa vírusy dostanú do tela, no len u niektorých sa objavia symptómy. Ak však prechladnú, stiahnu sa im cievy v nose, čím sa do tejto oblasti tela nedostane teplá krv a s ňou ani biele krvinky, ktoré s infekciou bojujú. Znížená obrana v nose potom umožní vírusu zosilnieť a objavia sa známe príznaky nádchy," povedal šéf výskumu, profesor Ronald Eccles. Podľa neho nový výskum poskytuje prvý vedecký dôkaz prepojenia nádchy a chladu.
"Hoci sa hovorí, že sme chytili nádchu, v skutočnosti sme v telách už mali infekciu a podchladenie jej len umožnilo zosilnieť," tvrdí Ronald Eccles. Centrum v Cardiffe, ktoré vedie, sa ako jediné na svete špecializuje na výskum a testovanie nových liekov na chrípku a nádchu.
Tento týždeň zverejnený nádchový výskum sa uskutočnil na dobrovoľníkoch ešte počas vlaňajšieho chladného obdobia - od októbra do marca. Závery môžu pomôcť vysvetliť tiež to, prečo sa nádcha objavuje najmä počas studených dní. Existuje však aj ďalšie vysvetlenie - studený nos. Keď sa ochladí, oblečieme sa, nos však zostáva voľný. Studený nos potom bráni vírusu, aby sa dostal preč a znemožňuje tiež bielym krvinkám, aby sa s ním vyrovnali.
(uj, ČTK)
Chladné počasie je záťažou pre organizmus
Extrémne chladné počasie, aké momentálne vládne v mnohých častiach Európy, predstavuje veľkú záťaž pre termoreguláciu organizmu. Proti nízkym teplotám sa organizmus bráni zúžením ciev a spomalením obehu krvi. Nedostatočné prekrvenie vedie k tomu, že ľudia zblednú v tvári a svoju prirodzenú farbu strácajú aj končatiny. Chlad však môže vyvolať aj ďalšie ťažkosti, hovorí nemecký špecialista na biopredpovede počasia Klaus Bucher.
Osobitne opatrní by mali byť počas chladného počasia ľudia, ktorí trpia na choroby obehového ústrojenstva, starší, deti a ľudia s chronickými ochoreniami. Ukázalo sa, že pacienti trpiaci na anginu pectoris môžu dostať záchvat už pri odpratávaní snehu alebo posúvaní auta.
Štúdiom údajov získaných od Svetovej zdravotníckej organizácie britskí vedci napríklad zistili, že pokles teploty o päť stupňov vedie k nárastu mozgových mŕtvic v priemere o sedem percent. Lekári hovoria, že pod túto skutočnosť sa podpisuje viacero faktorov, v prvom rade meniaci sa krvný tlak, ktorý dosahuje v zime všeobecne vyššie hodnoty.
Nevyhnutnou časťou zimného oblečenia je klobúk alebo čiapka, keďže hlava je na extrémny chlad osobitne citlivá. Dôležitá je však aj primeraná ochrana rúk a nôh, upozorňuje Bucher. Ľudia by nemali zabúdať, že keď pri teplote mínus desať stupňov fúka ešte aj ostrý ľadový vietor, organizmus sa musí vyrovnávať so záťažou okolo mínus 25 stupňov. (tasr)
