Denne konzumujeme potraviny so zvyškami pesticídov

Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované .


Jabĺčka a banány sú obľúbenou stravou dojčiat. Aj tie však patria medzi kontaminované ovocie. Zdá sa, že podľa najnovších štúdií sa neodporúča jesť už vôbec nič. FOTO – ARCHÍV



Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované nielen na dojčatách a malých deťoch. Dnes už vieme, že mnohé z pesticídov môžu spôsobiť rakovinu alebo všeobecné škodlivé účinky na zvieratách, ľuďoch i na životnom prostredí. Niektoré pesticídy sú na Západe zakázané, aj tak sa do potravín dostávajú vďaka dovozu. Prežívajú v pôde, vo vode aj vo vzduchu, a to dokonca niekoľko rokov po tom, čo sa už nepoužívajú.

Ponúkame prehľad niektorých základných potravín dennej konzumácie a ich „výživné“ prínosy:

Jablká – priemerný konzument v západných krajinách skonzumuje 11 kg jabĺk ročne. Tie sa vyvážajú najmenej do 40 krajín. Patria medzi najkontaminovanejšie ovocie – 98 percent všetkých jabĺk obsahuje pesticídy – v priemere štyri druhy na kus.

Banány – väčšina banánov sa počas rastu, zberu a prepravy ošetruje rôznymi chemikáliami. Najviac sa používajú v Strednej Amerike – 30 kg ročne na hektár pôdy.

Čokoláda – deväť z desiatich ľudí si pravidelne kupuje čokoládu. Pri raste kakaového bôbu sa používa minimálne 30 pesticídov. V roku 1994 až 75 percent zo 72 vzoriek európskej čokolády obsahovalo nízke hodnoty lindánu (gamma-HCH) – pesticídu, ktorý je zakázaný v šiestich krajinách a prísne obmedzený v osemnástich.

Vajíčka – v Spojených štátoch sú vajíčka spolu s rybami a mäsovými výrobkami druhým najčastejším produktom dennej konzumácie s výskytom pesticídov organochlorínu. Tie sa „podávajú“ kurčatám, ktoré kontaminujú svoje vajíčka.

Ryby – pesticídy sa nepoužívajú priamo na ryby, ale vodné živočíchy ich veľmi ľahko absorbujú zo sladkej alebo slanej vody. Štúdie v oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike ukázali, že konzumácia kontaminovaných rýb môže ovplyvniť plod v maternici.

Med – včely sú intenzívne postihnuté používaním pesticídov. Pyrethroidy a organofosfáty sú pre včely toxické a útočia na ich nervový systém. Francúzski včelári sú presvedčení, že insekticíd menom imidakloprid môže vysvetliť drastický pokles populácie francúzskych včiel od roku 1993. V niektorých oblastiach produkcia medu klesla až o 60 percent.

Zmrzlina – mliečne výrobky sú hlavným zdrojom príjmu zostatkov organochlorínu. V roku 1988 v Británii organochloríny našli v 44 percentách zo 120 vzoriek mlieka. Na dobytok „útočia“ pesticídy z trávy. V roku 1999 Kórea odmietla austrálske hovädzie pre jeho kontamináciu endosulfánom, ktorým sa postrekuje najmä bavlna. Sedemročná štúdia indického mlieka ukázala výskyt zostatkov vysoko nad povolené hodnoty.

Ovocné džúsy – americké ministerstvo poľnohospodárstva našlo v 70 percentách analyzovaných vzoriek džúsov pesticídy, išlo najmä o jablkové šťavy – 98 percent a broskyňové šťavy – 96 percent. Pesticídové zložky sa počas výrobného procesu ovocných štiav zneškodňujú, niektoré však naďalej pretrvávajú, najmä v dužinách a šupkách plodov.

Zemiaky – obyvatelia Británie skonzumujú 40 až 55 kilogramov zemiakov ročne na osobu. Zemiaky v USA stále obsahujú zostatky ako DDT, dieldrín a chlórdan, a to aj napriek tomu, že tieto vysoko nebezpečné pesticídy boli v roku 1978 oficiálne zakázané.

Ryža – u vedúcich krajín v pestovaní ryže sa bežne v 25 až 50 percentách fariem používajú pesticídy. Ázijskí producenti spotrebujú 13 percent svetového „bohatstva“ pesticídov. Mnohé z nich sú na ryži extrémne nebezpečné. Minimum poľnohospodárov používa ochranné prostriedky. Nedávny výskum na Filipínach ukázal časté ochorenia zraku, kože a obehového traktu.

Sója – 75 percent všetkých herbicídov používaných v USA sa používa na sprejovanie kukurice a sójového bôbu. Práve sója sa stala hlavnou témou debát o geneticky modifikovaných produktoch. Sóju obsahuje 60 percent produktov obsahujúcich margarín a tofu.

Paradajky – 53 krajín sveta ich vyváža. V roku 1993 v Brazílii zaznamenali 10 223 prípadov vážnej otravy plodov pesticídmi. Práve paradajky sa stali jednými z prvých plodov pre pokusy genetickej modifikácie.

Pesticídy sa používajú na viacerých stupňoch produkcie zeleniny. Či už ide o „infikáciu“ semien, alebo zneškodňovanie škodcov počas rastu. Niektoré sa však používajú len kvôli „peknému dizajnu“ v regáloch supermarketov. A samozrejme, keďže veľmi radi konzumujeme zeleninu aj mimo sezóny, pesticídy nám to umožňujú – transport, ochrana pred škodcami a plesňami a podobne.

Hovorí sa, že jediným východiskom je používanie geneticky modifikovaných potravín a plodov. Po modifikácii totiž vyrastajúce plody odolávajú škodcom, dokonca škodcov zneškodňujú, čo pre spotrebiteľa vyznieva dobre. Bohužiaľ, na druhej strane sa potvrdilo, že niektorí škodcovia časom začnú odolávať, stávajú sa „nepremožiteľnými“ a musia byť ďalej zneškodňovaní silnejšími a silnejšími chemickými prostriedkami. Kto v tomto boji zákonite prehrá? Hádajte. MAREK ZÁPACH, 5D.SK

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. Od septembra opäť po starom
  3. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  4. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  5. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  7. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  8. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  1. Naučme sa správne dochucovať ryby
  2. 10 vecí, ktoré môžete dostať od zdravotnej poisťovne zadarmo
  3. Úspech na Majstrovstvách sveta v Quadrathlone
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom?
  5. Od septembra opäť po starom
  6. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš?
  7. ENERGOFÓRUM® 2017 spojí elektrinu a plyn pod jednu strechu
  8. 100 %-nú hypotéku môžete dostať aj na mestský apartmán
  9. Business Smartphones Connected to Public Wi-Fi Can Be in Danger
  10. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 808
  2. Od septembra opäť po starom 6 277
  3. Získajte prístup k zamknutým článkom už o niekoľko sekúnd 4 869
  4. Mama taxi: Koľko najazdí rodič mesačne kvôli svojim deťom? 3 597
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 674
  6. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 1 667
  7. Naučme sa správne dochucovať ryby 1 431
  8. Máte doma retro kúsky spojené s pivom Šariš? 1 257
  9. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 173
  10. Leto nekončí! 1 085

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

Sú proteínové doplnky bezpečné? Odpovedá veda

Dvojica výskumníkov reaguje na úmrtie mladej kulturistky a prípady žltačky.

Fajčíte? Mali by ste si dať pozor na doplnky s vitamínom B6 a B12

Dlhodobo vysoké dávky vitamínov B u mužov zvýšili riziko rakoviny pľúc.

Bio nie je vždy najlepšia cesta. Ako si vybrať správnu kozmetiku?

Imidž nejedného kozmetického výrobku je založený na prívlastkoch ako bio či prírodný. Ale sú naozaj lepšie?

Opustení a nepripravení. Čo stresuje budúcich prvákov

Nápor z množstva zmien môže u čerstvého školáka vyvolať stres a fóbiu.