Denne konzumujeme potraviny so zvyškami pesticídov

Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované .


Jabĺčka a banány sú obľúbenou stravou dojčiat. Aj tie však patria medzi kontaminované ovocie. Zdá sa, že podľa najnovších štúdií sa neodporúča jesť už vôbec nič. FOTO – ARCHÍV



Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované nielen na dojčatách a malých deťoch. Dnes už vieme, že mnohé z pesticídov môžu spôsobiť rakovinu alebo všeobecné škodlivé účinky na zvieratách, ľuďoch i na životnom prostredí. Niektoré pesticídy sú na Západe zakázané, aj tak sa do potravín dostávajú vďaka dovozu. Prežívajú v pôde, vo vode aj vo vzduchu, a to dokonca niekoľko rokov po tom, čo sa už nepoužívajú.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ponúkame prehľad niektorých základných potravín dennej konzumácie a ich „výživné“ prínosy:

Jablká – priemerný konzument v západných krajinách skonzumuje 11 kg jabĺk ročne. Tie sa vyvážajú najmenej do 40 krajín. Patria medzi najkontaminovanejšie ovocie – 98 percent všetkých jabĺk obsahuje pesticídy – v priemere štyri druhy na kus.

Banány – väčšina banánov sa počas rastu, zberu a prepravy ošetruje rôznymi chemikáliami. Najviac sa používajú v Strednej Amerike – 30 kg ročne na hektár pôdy.

Čokoláda – deväť z desiatich ľudí si pravidelne kupuje čokoládu. Pri raste kakaového bôbu sa používa minimálne 30 pesticídov. V roku 1994 až 75 percent zo 72 vzoriek európskej čokolády obsahovalo nízke hodnoty lindánu (gamma-HCH) – pesticídu, ktorý je zakázaný v šiestich krajinách a prísne obmedzený v osemnástich.

Vajíčka – v Spojených štátoch sú vajíčka spolu s rybami a mäsovými výrobkami druhým najčastejším produktom dennej konzumácie s výskytom pesticídov organochlorínu. Tie sa „podávajú“ kurčatám, ktoré kontaminujú svoje vajíčka.

Ryby – pesticídy sa nepoužívajú priamo na ryby, ale vodné živočíchy ich veľmi ľahko absorbujú zo sladkej alebo slanej vody. Štúdie v oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike ukázali, že konzumácia kontaminovaných rýb môže ovplyvniť plod v maternici.

Med – včely sú intenzívne postihnuté používaním pesticídov. Pyrethroidy a organofosfáty sú pre včely toxické a útočia na ich nervový systém. Francúzski včelári sú presvedčení, že insekticíd menom imidakloprid môže vysvetliť drastický pokles populácie francúzskych včiel od roku 1993. V niektorých oblastiach produkcia medu klesla až o 60 percent.

Zmrzlina – mliečne výrobky sú hlavným zdrojom príjmu zostatkov organochlorínu. V roku 1988 v Británii organochloríny našli v 44 percentách zo 120 vzoriek mlieka. Na dobytok „útočia“ pesticídy z trávy. V roku 1999 Kórea odmietla austrálske hovädzie pre jeho kontamináciu endosulfánom, ktorým sa postrekuje najmä bavlna. Sedemročná štúdia indického mlieka ukázala výskyt zostatkov vysoko nad povolené hodnoty.

Ovocné džúsy – americké ministerstvo poľnohospodárstva našlo v 70 percentách analyzovaných vzoriek džúsov pesticídy, išlo najmä o jablkové šťavy – 98 percent a broskyňové šťavy – 96 percent. Pesticídové zložky sa počas výrobného procesu ovocných štiav zneškodňujú, niektoré však naďalej pretrvávajú, najmä v dužinách a šupkách plodov.

Zemiaky – obyvatelia Británie skonzumujú 40 až 55 kilogramov zemiakov ročne na osobu. Zemiaky v USA stále obsahujú zostatky ako DDT, dieldrín a chlórdan, a to aj napriek tomu, že tieto vysoko nebezpečné pesticídy boli v roku 1978 oficiálne zakázané.

Ryža – u vedúcich krajín v pestovaní ryže sa bežne v 25 až 50 percentách fariem používajú pesticídy. Ázijskí producenti spotrebujú 13 percent svetového „bohatstva“ pesticídov. Mnohé z nich sú na ryži extrémne nebezpečné. Minimum poľnohospodárov používa ochranné prostriedky. Nedávny výskum na Filipínach ukázal časté ochorenia zraku, kože a obehového traktu.

Sója – 75 percent všetkých herbicídov používaných v USA sa používa na sprejovanie kukurice a sójového bôbu. Práve sója sa stala hlavnou témou debát o geneticky modifikovaných produktoch. Sóju obsahuje 60 percent produktov obsahujúcich margarín a tofu.

Paradajky – 53 krajín sveta ich vyváža. V roku 1993 v Brazílii zaznamenali 10 223 prípadov vážnej otravy plodov pesticídmi. Práve paradajky sa stali jednými z prvých plodov pre pokusy genetickej modifikácie.

Pesticídy sa používajú na viacerých stupňoch produkcie zeleniny. Či už ide o „infikáciu“ semien, alebo zneškodňovanie škodcov počas rastu. Niektoré sa však používajú len kvôli „peknému dizajnu“ v regáloch supermarketov. A samozrejme, keďže veľmi radi konzumujeme zeleninu aj mimo sezóny, pesticídy nám to umožňujú – transport, ochrana pred škodcami a plesňami a podobne.

Hovorí sa, že jediným východiskom je používanie geneticky modifikovaných potravín a plodov. Po modifikácii totiž vyrastajúce plody odolávajú škodcom, dokonca škodcov zneškodňujú, čo pre spotrebiteľa vyznieva dobre. Bohužiaľ, na druhej strane sa potvrdilo, že niektorí škodcovia časom začnú odolávať, stávajú sa „nepremožiteľnými“ a musia byť ďalej zneškodňovaní silnejšími a silnejšími chemickými prostriedkami. Kto v tomto boji zákonite prehrá? Hádajte. MAREK ZÁPACH, 5D.SK

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 329
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 14 824
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 414
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 8 028
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 7 445
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 610
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 365
  8. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 181
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 824
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 322

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.

Neprehliadnite tiež

Mieša hrušky s jablkami. Prečo BMI nemusí odhaliť nadváhu

Rozloženie nabytočného tuku je dôležitejšie ako BMI.

Ako zastaviť tečúci nos. Recepty, ktoré podporuje veda

Štyri osvedčené spôsoby, ako sa čo najrýchlejšie zbaviť nádchy.

Špinavé hneď po umytí. Sušenie rúk nemusí byť hygienické

Sušič môže na ruky naniesť kolónie baktérií.