SME
Nedeľa, 17. október, 2021 | Meniny má HedvigaKrížovkyKrížovky

Denne konzumujeme potraviny so zvyškami pesticídov

Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované .


Jabĺčka a banány sú obľúbenou stravou dojčiat. Aj tie však patria medzi kontaminované ovocie. Zdá sa, že podľa najnovších štúdií sa neodporúča jesť už vôbec nič. FOTO – ARCHÍV



Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované nielen na dojčatách a malých deťoch. Dnes už vieme, že mnohé z pesticídov môžu spôsobiť rakovinu alebo všeobecné škodlivé účinky na zvieratách, ľuďoch i na životnom prostredí. Niektoré pesticídy sú na Západe zakázané, aj tak sa do potravín dostávajú vďaka dovozu. Prežívajú v pôde, vo vode aj vo vzduchu, a to dokonca niekoľko rokov po tom, čo sa už nepoužívajú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ponúkame prehľad niektorých základných potravín dennej konzumácie a ich „výživné“ prínosy:

Jablká – priemerný konzument v západných krajinách skonzumuje 11 kg jabĺk ročne. Tie sa vyvážajú najmenej do 40 krajín. Patria medzi najkontaminovanejšie ovocie – 98 percent všetkých jabĺk obsahuje pesticídy – v priemere štyri druhy na kus.

Banány – väčšina banánov sa počas rastu, zberu a prepravy ošetruje rôznymi chemikáliami. Najviac sa používajú v Strednej Amerike – 30 kg ročne na hektár pôdy.

Čokoláda – deväť z desiatich ľudí si pravidelne kupuje čokoládu. Pri raste kakaového bôbu sa používa minimálne 30 pesticídov. V roku 1994 až 75 percent zo 72 vzoriek európskej čokolády obsahovalo nízke hodnoty lindánu (gamma-HCH) – pesticídu, ktorý je zakázaný v šiestich krajinách a prísne obmedzený v osemnástich.

Skryť Vypnúť reklamu

Vajíčka – v Spojených štátoch sú vajíčka spolu s rybami a mäsovými výrobkami druhým najčastejším produktom dennej konzumácie s výskytom pesticídov organochlorínu. Tie sa „podávajú“ kurčatám, ktoré kontaminujú svoje vajíčka.

Ryby – pesticídy sa nepoužívajú priamo na ryby, ale vodné živočíchy ich veľmi ľahko absorbujú zo sladkej alebo slanej vody. Štúdie v oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike ukázali, že konzumácia kontaminovaných rýb môže ovplyvniť plod v maternici.

Med – včely sú intenzívne postihnuté používaním pesticídov. Pyrethroidy a organofosfáty sú pre včely toxické a útočia na ich nervový systém. Francúzski včelári sú presvedčení, že insekticíd menom imidakloprid môže vysvetliť drastický pokles populácie francúzskych včiel od roku 1993. V niektorých oblastiach produkcia medu klesla až o 60 percent.

Skryť Vypnúť reklamu

Zmrzlina – mliečne výrobky sú hlavným zdrojom príjmu zostatkov organochlorínu. V roku 1988 v Británii organochloríny našli v 44 percentách zo 120 vzoriek mlieka. Na dobytok „útočia“ pesticídy z trávy. V roku 1999 Kórea odmietla austrálske hovädzie pre jeho kontamináciu endosulfánom, ktorým sa postrekuje najmä bavlna. Sedemročná štúdia indického mlieka ukázala výskyt zostatkov vysoko nad povolené hodnoty.

Ovocné džúsy – americké ministerstvo poľnohospodárstva našlo v 70 percentách analyzovaných vzoriek džúsov pesticídy, išlo najmä o jablkové šťavy – 98 percent a broskyňové šťavy – 96 percent. Pesticídové zložky sa počas výrobného procesu ovocných štiav zneškodňujú, niektoré však naďalej pretrvávajú, najmä v dužinách a šupkách plodov.

Zemiaky – obyvatelia Británie skonzumujú 40 až 55 kilogramov zemiakov ročne na osobu. Zemiaky v USA stále obsahujú zostatky ako DDT, dieldrín a chlórdan, a to aj napriek tomu, že tieto vysoko nebezpečné pesticídy boli v roku 1978 oficiálne zakázané.

Ryža – u vedúcich krajín v pestovaní ryže sa bežne v 25 až 50 percentách fariem používajú pesticídy. Ázijskí producenti spotrebujú 13 percent svetového „bohatstva“ pesticídov. Mnohé z nich sú na ryži extrémne nebezpečné. Minimum poľnohospodárov používa ochranné prostriedky. Nedávny výskum na Filipínach ukázal časté ochorenia zraku, kože a obehového traktu.

Sója – 75 percent všetkých herbicídov používaných v USA sa používa na sprejovanie kukurice a sójového bôbu. Práve sója sa stala hlavnou témou debát o geneticky modifikovaných produktoch. Sóju obsahuje 60 percent produktov obsahujúcich margarín a tofu.

Paradajky – 53 krajín sveta ich vyváža. V roku 1993 v Brazílii zaznamenali 10 223 prípadov vážnej otravy plodov pesticídmi. Práve paradajky sa stali jednými z prvých plodov pre pokusy genetickej modifikácie.

Pesticídy sa používajú na viacerých stupňoch produkcie zeleniny. Či už ide o „infikáciu“ semien, alebo zneškodňovanie škodcov počas rastu. Niektoré sa však používajú len kvôli „peknému dizajnu“ v regáloch supermarketov. A samozrejme, keďže veľmi radi konzumujeme zeleninu aj mimo sezóny, pesticídy nám to umožňujú – transport, ochrana pred škodcami a plesňami a podobne.

Hovorí sa, že jediným východiskom je používanie geneticky modifikovaných potravín a plodov. Po modifikácii totiž vyrastajúce plody odolávajú škodcom, dokonca škodcov zneškodňujú, čo pre spotrebiteľa vyznieva dobre. Bohužiaľ, na druhej strane sa potvrdilo, že niektorí škodcovia časom začnú odolávať, stávajú sa „nepremožiteľnými“ a musia byť ďalej zneškodňovaní silnejšími a silnejšími chemickými prostriedkami. Kto v tomto boji zákonite prehrá? Hádajte. MAREK ZÁPACH, 5D.SK

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  2. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  3. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  4. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  5. K online predplatnému získate 30€ na nákup v sieti Intersport
  6. Ľudia v núdzi potrebujú pomoc, nakúpte potraviny aj pre nich
  7. ŠFRB:Výstavbu a kúpu nájomných bytov podporujeme reálnymi krokmi
  8. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma
  9. Bratislavu bude sprevádzať luxus
  10. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Wüstenrot rástol v predaji životného i neživotného poistenia
  5. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  7. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  8. S deťmi za zdravím do Vysokých Tatier
  9. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  10. Šetrenie energie v domácnosti: Diaľkové meranie pomáha sporiť
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 18 837
  2. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 9 680
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 6 739
  4. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 6 277
  5. Bratovražedná vojna navždy zmenila Ameriku 4 786
  6. Bratislavu bude sprevádzať luxus 4 683
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 4 155
  8. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 741
  9. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 252
  10. Odišli, ale nezabúdame. Spomínajte s Korzárom 2 870
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lenka Kováčová sa cítila v Hainburgu viac v bezpečí ako v slovenskej pôrodnici. Verí, že aj na Slovensku sú sestry, ktoré by mali záujem viesť prirodzené pôrody s minimom lekárskych zásahov.

Príbehy žien, ktoré sa rozhodli rodiť v Hainburgu.


15. okt
Púštna búrka pri Sfinge na farebnej litografii Louisa Hagheho podľa Davida Robertsa.

Daniel Šustek navštívil Orient a farbisto o tom písal.


8. okt
Filip Polášek a John Peers s titulom na Indian Wells 2021.

Slovák získal 16. titul v kariére, prvý s Peersom.


Sportnet a 1 ďalší 2 h
Ilustračné foto

Zmena je v nedohľadne, padli ďalšie rekordy.


12. okt
Skryť Zatvoriť reklamu