Jabĺčka a banány sú obľúbenou stravou dojčiat. Aj tie však patria medzi kontaminované ovocie. Zdá sa, že podľa najnovších štúdií sa neodporúča jesť už vôbec nič. FOTO – ARCHÍV
Väčšina potravín, ktoré denne konzumujeme, obsahuje zvyšky pesticídov. Aj keď väčšina z nich neprekračuje povolené hodnoty pre konzumáciu u dospelých ľudí, nikto nevie, čo pravidelné hromadenie jedov nášmu organizmu časom spôsobí. Účinky boli pozorované nielen na dojčatách a malých deťoch. Dnes už vieme, že mnohé z pesticídov môžu spôsobiť rakovinu alebo všeobecné škodlivé účinky na zvieratách, ľuďoch i na životnom prostredí. Niektoré pesticídy sú na Západe zakázané, aj tak sa do potravín dostávajú vďaka dovozu. Prežívajú v pôde, vo vode aj vo vzduchu, a to dokonca niekoľko rokov po tom, čo sa už nepoužívajú.
Ponúkame prehľad niektorých základných potravín dennej konzumácie a ich „výživné“ prínosy:
Jablká – priemerný konzument v západných krajinách skonzumuje 11 kg jabĺk ročne. Tie sa vyvážajú najmenej do 40 krajín. Patria medzi najkontaminovanejšie ovocie – 98 percent všetkých jabĺk obsahuje pesticídy – v priemere štyri druhy na kus.
Banány – väčšina banánov sa počas rastu, zberu a prepravy ošetruje rôznymi chemikáliami. Najviac sa používajú v Strednej Amerike – 30 kg ročne na hektár pôdy.
Čokoláda – deväť z desiatich ľudí si pravidelne kupuje čokoládu. Pri raste kakaového bôbu sa používa minimálne 30 pesticídov. V roku 1994 až 75 percent zo 72 vzoriek európskej čokolády obsahovalo nízke hodnoty lindánu (gamma-HCH) – pesticídu, ktorý je zakázaný v šiestich krajinách a prísne obmedzený v osemnástich.
Vajíčka – v Spojených štátoch sú vajíčka spolu s rybami a mäsovými výrobkami druhým najčastejším produktom dennej konzumácie s výskytom pesticídov organochlorínu. Tie sa „podávajú“ kurčatám, ktoré kontaminujú svoje vajíčka.
Ryby – pesticídy sa nepoužívajú priamo na ryby, ale vodné živočíchy ich veľmi ľahko absorbujú zo sladkej alebo slanej vody. Štúdie v oblasti Veľkých jazier v Severnej Amerike ukázali, že konzumácia kontaminovaných rýb môže ovplyvniť plod v maternici.
Med – včely sú intenzívne postihnuté používaním pesticídov. Pyrethroidy a organofosfáty sú pre včely toxické a útočia na ich nervový systém. Francúzski včelári sú presvedčení, že insekticíd menom imidakloprid môže vysvetliť drastický pokles populácie francúzskych včiel od roku 1993. V niektorých oblastiach produkcia medu klesla až o 60 percent.
Zmrzlina – mliečne výrobky sú hlavným zdrojom príjmu zostatkov organochlorínu. V roku 1988 v Británii organochloríny našli v 44 percentách zo 120 vzoriek mlieka. Na dobytok „útočia“ pesticídy z trávy. V roku 1999 Kórea odmietla austrálske hovädzie pre jeho kontamináciu endosulfánom, ktorým sa postrekuje najmä bavlna. Sedemročná štúdia indického mlieka ukázala výskyt zostatkov vysoko nad povolené hodnoty.
Ovocné džúsy – americké ministerstvo poľnohospodárstva našlo v 70 percentách analyzovaných vzoriek džúsov pesticídy, išlo najmä o jablkové šťavy – 98 percent a broskyňové šťavy – 96 percent. Pesticídové zložky sa počas výrobného procesu ovocných štiav zneškodňujú, niektoré však naďalej pretrvávajú, najmä v dužinách a šupkách plodov.
Zemiaky – obyvatelia Británie skonzumujú 40 až 55 kilogramov zemiakov ročne na osobu. Zemiaky v USA stále obsahujú zostatky ako DDT, dieldrín a chlórdan, a to aj napriek tomu, že tieto vysoko nebezpečné pesticídy boli v roku 1978 oficiálne zakázané.
Ryža – u vedúcich krajín v pestovaní ryže sa bežne v 25 až 50 percentách fariem používajú pesticídy. Ázijskí producenti spotrebujú 13 percent svetového „bohatstva“ pesticídov. Mnohé z nich sú na ryži extrémne nebezpečné. Minimum poľnohospodárov používa ochranné prostriedky. Nedávny výskum na Filipínach ukázal časté ochorenia zraku, kože a obehového traktu.
Sója – 75 percent všetkých herbicídov používaných v USA sa používa na sprejovanie kukurice a sójového bôbu. Práve sója sa stala hlavnou témou debát o geneticky modifikovaných produktoch. Sóju obsahuje 60 percent produktov obsahujúcich margarín a tofu.
Paradajky – 53 krajín sveta ich vyváža. V roku 1993 v Brazílii zaznamenali 10 223 prípadov vážnej otravy plodov pesticídmi. Práve paradajky sa stali jednými z prvých plodov pre pokusy genetickej modifikácie.
Pesticídy sa používajú na viacerých stupňoch produkcie zeleniny. Či už ide o „infikáciu“ semien, alebo zneškodňovanie škodcov počas rastu. Niektoré sa však používajú len kvôli „peknému dizajnu“ v regáloch supermarketov. A samozrejme, keďže veľmi radi konzumujeme zeleninu aj mimo sezóny, pesticídy nám to umožňujú – transport, ochrana pred škodcami a plesňami a podobne.
Hovorí sa, že jediným východiskom je používanie geneticky modifikovaných potravín a plodov. Po modifikácii totiž vyrastajúce plody odolávajú škodcom, dokonca škodcov zneškodňujú, čo pre spotrebiteľa vyznieva dobre. Bohužiaľ, na druhej strane sa potvrdilo, že niektorí škodcovia časom začnú odolávať, stávajú sa „nepremožiteľnými“ a musia byť ďalej zneškodňovaní silnejšími a silnejšími chemickými prostriedkami. Kto v tomto boji zákonite prehrá? Hádajte. MAREK ZÁPACH, 5D.SK
