Hoci si stále viac dávame pozor na to, čo jeme, počítame gramy a kalórie, vláknina je stále akýmsi outsiderom. Slováci jedia len 47 percent odporúčanej dávky vlákniny. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča denne zjesť 27 až 40 gramov potravinovej vlákniny v závislosti od veku a pracovného zaťaženia. Podľa Kataríny Chudíkovej z Úradu verejného zdravotníctva SR jej Slováci za deň prijmú iba 10 až 12 gramov.
Vláknina je nevýživová časť stravy. Prechádza tráviacim ústrojenstvom v nezmenenej podobe. Napriek tomu má nezameniteľnú úlohu v zdravom spôsobe stravovania. "Dostatok vlákniny v ľudskej potrave má preventívny účinok proti rakovine hrubého čreva, pozitívne ovplyvňuje rýchlosť vstrebávania živín, zväčšuje objem trávenej potraviny a tým predlžuje pocit sýtosti," vysvetľuje lekárka Mária Avdičová.
Vláknina chráni človeka aj pred vznikom cukrovky a iných metabolických chorôb, pomáha znižovať cholesterol. Významným účinkom vlákniny je skrátenie času, pri ktorom je črevná stena vystavená účinkom prípadných škodlivých látok v strave.
Podľa dietetických odporúčaní by sme mali jesť chlieb, ryžu, zemiaky a iné výrobky z obilnín niekoľkokrát denne a okrem toho aspoň 400 gramov surovej zeleniny a ovocia, predovšetkým z miestnych zdrojov. Ľahkým a elegantným spôsobom doplnenia vlákniny do jedálneho lístka je konzumácia potravín obohatených diétnou vlákninou. Patria k nim ovocné džúsy, probiotické jogurty či rastlinné tuky obohatené vlákninou.
(r)
