FOTO
* Môj syn má 14 rokov. Už v prvom ročníku mu diagnostikovali dyslexiu, dysortografiu a dyskalkúliu. Od prvého ročníka navštevuje špeciálnu pedagogičku aj klinickú psychologičku. Podstúpil aj neurologické vyšetrenie, ba dokonca sme boli aj na psychiatrii, kde mu dávali utlmujúce lieky aj nootropiká na zlepšenie učenia. Ale žiadne lieky v tomto nepomáhajú. Teraz už neberie nič. Je to deväť rokov trápenia! Máloktorý učiteľ to chápe, väčšina si myslí, že sú to darebáci. Ale ja som sa celých deväť rokov každý deň so synom učila! Je to ohromne vyčerpávajúce. A ledva to zvláda na štvorky. Ale nesmiete sa vzdať! Treba byť stále s dieťaťom, držať ho nad vodou. Musíte chodiť do školy, vysvetľovať, argumentovať a obhajovať ho. Nič iné nám neostáva. Chcela som niekedy, aby sa syn dobre učil, aby to dotiahol na vysokú ako ja, ale pochopila som, že svet je o inom.
* Moja dcéra mala v druhej triede základnej školy také ťažké depresie, že vyhlasovala, že sa radšej nemala narodiť. Až s pomocou výbornej psychologičky sme ju z toho dostali. Dnes je v ôsmom ročníku a všetko dobehla, číta jednu knihu za druhou, kompenzovali sme aj poruchu písania a poruchy v matematike, dcéra sa začína pripravovať na strednú školu.
Zo všetkých rád, čo sme dostali, bola pre mňa najdôležitejšia rada skvelej pražskej odborníčky na dyslexiu, ktorá sama touto poruchou trpela a zdedili ju aj obe jej deti. Povedala mi toto:
"Mamička, vašou najväčšou úlohou je držať vaše dieťa nad vodou, aby sa z hlúpych rečí a zlých známok v škole nezbláznilo." Stále na túto radu myslím a držím sa jej. Podarilo sa mi u dcéry udržať si zdravé sebavedomie a sebadôveru, čo je to najdôležitejšie.
* Ľúbte a rešpektujte svoje "zlé" deti, nespoliehajte sa na školu, učiteľku. Záleží od šťastia, na akého učiteľa narazia, želám všetkým veľa, veľa trpezlivosti a šťastia.
* Podľa vlastných skúseností môžem potvrdiť, že keď do školy chodíte pomerne často, či podľa potreby a problémov, pomáha to. Donútite učiteľov, ktorí ešte nemajú skúsenosti s takýmito deťmi, pozerať sa na ne inak. Môžem potvrdiť aj to, že rokmi sa aj školstvo mení.
* Ak nemá dieťa šťastie, môže vyjsť zo školy ako zakomplexovaná kôpka nešťastia, ktorá si neverí a v horšom prípade ho čaká cesta asociála.
(z internetovej diskusie na www.predys.szm.sk)
Pero, ktoré nerobí machule, pohárik, ktorý sa nevyleje Deti s poruchami učenia môžu využívať rôzne pomôcky v škole i doma, ktoré im pomáhajú pri odstraňovaní grafomotorických a iných ťažkostí.
Sú to špeciálne ergonomické perá, násadky na perá, určené na správne držanie písacích potrieb, na odstraňovanie či zmierňovanie ťažkostí dysgrafie, kartičky a hranoly, pomocou ktorých sa dieťa učí počítať, pohárik na vodu a farbu, ktorý sa pri prevrhnutí vďaka svojmu tvaru nevylieva, špeciálne pero, ktoré nezanecháva machule, neškriabe papier, a mnoho ďalších.
FOTO
FOTO
