FOTO SME - ĽUBOMÍR ŠIMNA
JANA P., novinárka, 36 rokov: „Byt som kupovala cez realitnú kanceláriu, ktorá mi našla presne to, čo som potrebovala. No majitelia bytu, od ktorých som byt kupovala, mali s predchádzajúcou realitkou veľmi zlú skúsenosť. Spísali s ňou exkluzívnu zmluvu, ona tak získala výhradné právo na predaj ich bytu a vypýtala si dvestotisíckorunovú zálohu. Keď sa jej za vyše pol roka nepodarilo byt predať, nastal veľký problém, pretože chceli od zmluvy odstúpiť a vziať si peniaze späť.“
ROBERT C., podnikateľ, 26 rokov: „Práve kupujeme nový byt. V takomto prípade je údajne lepšie ísť priamo cez investora. Ak sa ide cez realitnú kanceláriu, podpisuje sa zmluva o budúcej zmluve, pri ktorej sa skladá dosť vysoká záloha. Ak sa kupujúci rozhodne tú ďalšiu zmluvu nepodpísať, o zálohu príde. Myslím si, že by sa to mohlo riešiť aj inak, napríklad tak, že pri odstupovaní od zmluvy by si tieto percentá realitná kancelária nechala iba dovtedy, kým sa nenájde nový kupec. Potom by sa mohla záloha vrátiť. Tiež sa mi nepáči, že každá realitná kancelária má odlišný splátkový kalendár. Prvá splátka býva často 30 až 40 percent z celkovej sumy, čo je pri 4-5-miliónových bytoch skutočne veľké riziko.“
MONIKA J., manažérka, 34 rokov: „Je veľké množstvo realitných kancelárií, s ktorými nemám dobrú skúsenosť. Keď sme predávali byt, stále nás tlačili, aby sme šli s cenou dole, presviedčali nás, že byt nepredáme za cenu, ktorú sme žiadali, hoci v inzerátoch sa byty s rovnakými charakteristikami ako náš predávali za oveľa vyššie ceny. Niektoré kancelárie nás nútili uzavrieť exkluzívnu zmluvu a stanovili v sprostredkovateľskej zmluve pre nás nevýhodné podmienky - nebolo napríklad jasné, aké percento z predaja dostane realitná kancelária. Keď sme byt kupovali, museli sme sa urýchlene vyjadriť, žiadali od nás zálohu - niekedy neopodstatnene vysokú. Ponúkaný byt často nezodpovedal tomu, ako nám ho pôvodne opísali - mal napríklad menšiu rozlohu, bol orientovaný na iné svetové strany, neexistoval k nemu ešte list vlastníctva, hoci ho ponúkali ako byt v osobnom vlastníctve. Napriek týmto výhradám však odporúčam využiť služby realitnej kancelárie, treba si len vybrať tú správnu. Ľudia predávajúci nehnuteľnosti mimo realitných kancelárií majú väčšinou ešte nereálnejšiu predstavu o cenách, a keď na nich nikto nedohliada, hrozí, že sa budú správať nevyspytateľne. Dôležitá je dobre napísaná kúpno-predajná zmluva. Určité riziko hrozí pri kúpe nehnuteľnosti vždy, preto je dobré nespoliehať sa len na informácie, ktoré vám poskytne realitný agent.“
LENKA M., asistentka riaditeľa, 31 rokov: „My sme kupovali byt asi pred piatimi rokmi ešte ako štátny. Keď sme oň prejavili záujem, museli sme zložiť realitnej kancelárii zálohu - neboli to žiadne percentá, iba stanovená suma (doteraz neviem kým). Bola to trochu zložitejšia transakcia, lebo pre obyvateľov bytu, o ktorý sme prejavili záujem, sa hľadal iný, ktorý sa však musel napísať na nás, pretože ten náš vytypovaný bol štátny. Tak sme vlastne nepodpisovali žiadnu kúpno-predajnú zmluvu. Realitná kancelária však chcela, aby sme jej peniaze dali do rúk. Nám sa to nezdalo správne, a aj keď sa makléri bránili našej snahe zložiť peniaze u notára, urobili sme to, lebo bolo v našom záujme chrániť sa.“ (ea)
