Prečo je vysoký krvný tlak taký nebezpečný?

Ráno vám dlhšie trvá, kým sa celkom preberiete? Zatmieva sa vám pred očami, keď vstávate? Málo sa pohybujete, pijete veľa kávy, fajčíte? V robote vás ničí šéf a doma manželka? Málo plačete a veľa solíte? Nemáte náhodou ešte k tomu aj hnedé oči? Potom je váš tlak s najväčšou pravdepodobnosťou nebezpečne vysoký.

Neutešujte sa, že vám nebezpečenstvo nehrozí, lebo vás nič nebolí. Vysoký krvný tlak je tichý, zákerný súper, ktorý za seba necháva zabíjať iných. Spúšťa proces artériosklerózy, zvyšuje riziko infarktu a mozgovej porážky, útočí na cievy, spôsobuje zlyhanie obličiek.

Neviete, aký máte tlak?

Nepozná ho väčšia časť populácie. Ľudia nad 35 rokov by si mali preto dať vo vlastnom záujme pravidelne minimálne raz do roka zmerať krvný tlak. Internisti odporúčajú dať si tlak zmerať pri každej návšteve u praktického lekára. Je to ochorenie, ktoré nebolí, dokonca v prvých štádiách sa človek cíti výkonnejší, viac stíha.

Ideálny tlak je 120/80. O hypertenzii začne lekár hovoriť, ak sa tlak pohybuje nad hodnotu 160/95. Zvýšený alebo vysoký krvný tlak má každý druhý muž a tretina žien. Vysokým krvným tlakom trpí až poldruha milióna ľudí u nás.

Polovica z nich to však vôbec netuší.

Profesor Ivan Balažovjech hovorí, že to ešte nie je všetko: „Z tej polovice sa len polovica pacientov lieči a ďalším problémom je, že aj tí, ktorí sa liečia, sa neliečia vždy najvhodnejšími liekmi. Až tretina pacientov neberie lieky pravidelne a ďalších 30 percent neberie predpísané lieky vôbec.“

Prečo je vysoký krvný tlak taký nebezpečný?

Predovšetkým preto, lebo sa neprejavuje žiadnymi príznakmi. Nebolí, nemusíte o ňom vôbec vedieť. Chronicky zvýšený krvný tlak však znamená pre organizmus zvýšenú záťaž, ktorá môže poškodiť rôzne orgány, najviac srdce.

Hlavnou príčinou vysokého krvného tlaku je zúženie ciev.

Predstavte si, že vaša cieva je ako záhradná hadica. Keď ju pristúpite, prúd vody sa zmenší, ale tlak v hadici za nohou sa zvýši. Rovnako sa zvyšuje aj tlak v obehovom systéme, keď dôjde k zúženiu ciev. Keď prechádza krv cievami pod vysokým tlakom, môže poškodiť cievne steny.

Až 60 percent infarktov a mozgových porážok býva nad ránom medzi šiestou až desiatou hodinou.

Prečo? Internista MUDr. Kamenský to vysvetľuje tak, že v noci poklesne krvný tlak. „Keď človek spí, spomalí sa pulz, dych, celé fungovanie organizmu sa vlastne spomalí. Keď sa budíme, prudko všetko stúpa a amplitúda medzi nočným a ranným tlakom je obrovská. Tam môže vzniknúť problém.“ Preto bývajú pre starších ľudí nebezpečné aj poobedňajšie siesty. Určite nie je východiskom prestať spávať, ale zamyslieť sa, či dodržiavame správnu životosprávu, alebo či sme nezabudli zobrať liek.

Syndróm bielych plášťov

Jediný spôsob, ako zistiť, či nemáte vysoký krvný tlak, je jeho pravidelná kontrola. Ak patríte medzi tých, čo vysoký tlak majú, je ideálne mať doma vlastný tlakomer. Merať si tlak v ordinácii neznamená totiž vždy objektívne čísla.

„Lekári majú dnes už nespochybniteľné dôkazy, že krvný tlak nameraný v ambulancii či v nemocnici je vždy najvyšší a najmenej zodpovedá realite. Je to tzv. syndróm bieleho plášťa. Tlak za dverami ordinácie vždy vyletí vyššie. Pre mňa ako lekára je cenná informácia, ked mi pacient donesie lístoček s nameranými hodnotami za týždeň či dva,“ hovorí MUDr. Kamenský.

Investícia do tlakomeru sa pacientovi vráti. Hypertenzia je totiž celoživotná diagnóza. „Kto vynájde liek na definitívne zníženie tlaku, dostane Nobelovu cenu. Jednoducho dnes taký liek neexistuje.“

FOTO SME - ĽUBOŠ PILC