Tvrdia to americkí vedci v časopise PLoS Medicine.
Výskumníci podávali novorodeným myšiam alkohol a potom im vstrekli látku nikotínamid. Napriek prítomnosti alkoholu sa mozgy zvierat vyvíjali normálne. Aj v dospelosti sa tieto myši ničím neodlišovali od normálnych zvierat, konštatujú Alessandro Ieraci a Daniel Herrera z Medical College na Cornellovej univerzite v New Yorku.
Deti matiek, ktoré sa v tehotenstve nevzdajú alkoholu, často trpia poruchami rastu a bývajú duševne zaostalé. Jediným spôsobom prevencie je abstinencia, čo však mnoho žien nedodržiava. Plodový alkoholový syndróm (PAS) je preto v západných krajinách hlavnou príčinou negeneticky podmienených duševných porúch novorodencov.
Ieraci a Herrera našli účinný spôsob liečby myší s PAS. Krátko po narodení vstrekli hlodavcom pod kožu dávku etanolu. Pretože vývoj mozgu sa u myší začína neskôr ako u človeka, boli vývojové štádiá myší a ľudského plodu v poslednej tretine tehotenstva porovnateľné. Vedci pripravili dávku etanolu tak, aby mala rovnaké účinky opitosť matky na jej nenarodené dieťa.
Dve hodiny po prvej injekcii dostali niektoré myši ďalšiu s nikotínamidom, špecifickou formou vitamínu B3. Táto látka je súčasťou potravy, chráni nervové bunky pred poškodením, no využíva sa aj v klinických testoch ako liek proti cukrovke.
Ochranné účinky nikotínamidu sa prejavili aj u "opitých" myší, v mozgoch ktorých odumrelo oveľa menej neurónov v porovnaní s tými, ktoré nikotínamid nedostali. Aký by mal nikotínamid dopad na človeka, však musia ukázať ďalšie štúdie.
