Po laparoskopickej operácii žlčníka odchádza pacient domov skôr a navyše bez veľkého rezu ako pri klasickej operácii. Znižuje sa tiež riziko pooperačných zrastov a celý zákrok je menej traumatizujúci než klasický. FOTO - SITA
Ešte pred niekoľkými rokmi pacienti po operácii žlčníka odchádzali domov s veľkými rezmi na bruchu. Odborníci to zdôvodňovali tým, že chirurg musí mať počas operácie dostatočný prístup k orgánom v brušnej dutine. Vývoj miniinvazívnej chirurgie, do ktorej patrí aj laparoskopia, spôsobil zásadnú zmenu, takže pacient po operácii žlčníka príde domov iba s tromi malými rankami.
Podľa MUDr. Rudolfa Škublu, chirurga ružinovskej nemocnice v Bratislave, laparoskopia chirurgovi umožňuje nielen priame vyšetrenie orgánov v brušnej dutine, ale aj ich operáciu. Zákrok sa robí pomocou optiky - zavedením miniatúrnej čipovej kamery do brušnej dutiny, pomocou ktorej sa obraz operačného poľa premieta na farebný monitor. Chirurg síce do brušnej dutiny vlastným okom nevidí, ale pomocou kamery sa vie orientovať a narábať nástrojmi. Takýto výkon potrebuje veľkú zručnosť operatéra.
Kedy laparoskopia?
Pred ôsmimi či desiatimi rokmi sa laparoskopickou cestou mohli robiť iba jednoduché výkony, napríklad ľahšie stavy zápalu žlčníka, žlčníkové kamene, jednoduché prietrže slabín. Zdokonalením techniky, materiálu i zručnosti operatérov sa hranice posunuli. "Dnes už odstránime žlčník aj s okolitým zápalom, operáciu prietrže slabín indikujeme aj pri recidívach, laparoskopicky operujeme slepé črevo, bráničnú prietrž, ba existujú už laparoskopické pracoviská, ktoré sa venujú aj operáciám zhubných nádorov. Platí však zásada, že najlepší efekt sa dosiahne pri ľahších štádiách ochorení. Pri silnej obezite, ťažkom a pokročilom zápale žlčníka s rozsiahlym zápalom na okolitých orgánoch, ale aj pri gangréne, je laparoskopický výkon riskantný," hovorí chirurg.
Ako to vyzerá?
Pri každej laparoskopickej operácii brušnú dutinu naplnia dvoma až troma litrami kysličníka uhličitého. To aby sa nadvihla bránica a operatér mal dostatočný priestor a prehľad v operačnom poli. "Laparoskopickú operáciu žlčníka zvládame zväčša tromi vpichmi za jeden až jeden a pol hodiny - podľa štádia ochorenia. Najprv kameraman prvým vpichom zavedie do operačného poľa kameru, druhým vstupom operatér zavedie operačné inštrumenty, tretí vstup je určený pre asistenta, ktorý chirurgovi pomáha pri operácii. V zložitejších prípadoch, keď sa potrebujeme lepšie zorientovať v operačnom poli, zvolíme ešte jeden vstup. Máme špičkovú techniku, jemné nástroje, ktorými režeme, striháme, titanovými svorkami klipujeme cievy," hovorí chirurg.
Aké sú výhody?
Keďže pri laparoskopii ide o tzv. zatvorenú operáciu, menej sa porušujú vnútrobrušné tkanivá, menšie je aj riziko pooperačných zrastov. Menšie sú nielen jazvy, ale aj bolesti. Ľahší je aj operačný a pooperačný priebeh, výrazne znížené zápalové pooperačné komplikácie, krátka hospitalizácia a rýchla rekonvalescencia s rýchlym obnovením zažívacieho traktu.
"Operácia je menšou traumou pre organizmus, evidentne menej zaťažuje pacienta, zlepšuje jeho psychiku tým, že zmierňuje strach z bolesti. Je efektívna zo zdravotného, ekonomického i estetického hľadiska. Odporúčame ju najmä mladým pacientom. U starších pacientov (kvôli revízii brušnej dutiny) sme opatrnejší."
Prvé odstránenie žlčníka laparoskopickou cestou uskutočnil v roku 1985 francúzsky chirurg E. Mühe. Prezentácia tejto metódy na kongrese v USA vyvolala šok a rázne odmietnutie americkej chirurgickej špičky. Po zlepšení optiky a nástrojov sa však ujala mimo akademických centier. Chorí prijali novú metódu s nadšením. Vynikajúce výsledky spôsobili dramatický zlom v chirurgickej terapii žlčníkových ťažkostí a od roku 1990 sa laparoskopia stala rutinnou metódou efektívnej terapie cholecystolitiázy vo väčšine amerických a západoeurópskych nemocníc. Dnes je táto miniinvazívna metóda súčasťou každého chirurgického oddelenia. Takýto dynamický vývoj nemá v chirurgii obdobu. Operácie vnútorných orgánov bez vonkajšieho rezu
Vďaka technickému pokroku budú môcť chirurgovia možno už v blízkej budúcnosti operovať niektoré vnútorné orgány bez rezu na koži, metódou takzvanej transgastrickej chirurgie.
Princíp tohto chirurgického zákroku spočíva v tom, že malý operačný prístroj sa zavedie cez ústa do žalúdka. Rez do žalúdočnej steny umožní prístup k orgánom uloženým v dutine brušnej.
Ako prví siahli po novej metóde americkí lekári pri operáciách slepého čreva. Nový spôsob operácie použili experti najskôr u ošípaných, ktorým cez žalúdok operovali žlčník, slezinu a maternicu. Odborníci rátajú s tým, že u ľudí by sa mohla nová operačná metóda začať využívať o päť až desať rokov.
Podľa lekárov má nová metóda výhodu v tom, že nezanecháva viditeľné jazvy na tele a znižuje nebezpečenstvo infekcie. Okrem toho žalúdočná stena je menej bolestivá ako citlivá koža.
(tasr)
